Najbližší víkend sa v Škótsku budú konať Majstrovstvá Európy v Spartan Race. Chýbať tam nebudem ani pretekár tímu Extreme Obstacle Runners Patrik Milata z Jablonova n/T.

JABLONOV n/T. Patrik Milata sa prekážkovému behu Spartan Race venuje už nejaký čas. Okrem neho však skúša aj iné bežecké disciplíny. Aj o tom sme sa s ním porozprávali.

Druhý júlový víkend ste v Košiciach bežali mestský Spartan Race. Ako sa darilo?

„Boli to veľmi rýchle preteky, kde každá chyba mohla znamenať výraznú stratu v cieli. Prvú polovicu som sa držal v prvej desiatke, všetko bolo v poriadku, no neskôr dve chyby na prekážkach mi tieto ambície zmarili a dobehol som na konečnom 24. mieste asi so stratou štyroch, piatich minút na víťaza.“

Bola mestská verzia veľmi odlišná od zvyčajne „horskej“ formy?

„Samozrejme áno. Žiadne kopce, žiadne blato, ani prírodná voda, potoky či lesné cesty. Asfalt, dlažby, kontajner s vodou. Bežali sme ale v centre mesta, čiže bola to zaujímavá zmena a aj preto hodnotím tieto preteky pozitívne.“

Nedávno ste boli na ME OCR, čo je trochu iná forma prekážkového behu ako Spartan Race. Ako vnímate s odstupom času tieto preteky?

„Ako výbornú skúsenosť a upozornenie do budúcna na to, že kde mám najväčšie nedostatky. Prvýkrát som sa stretol s prekážkami, ktoré boli fyzicky, časovo a technicky extra náročné. Visieť niekoľko minút na lane, držať sa iba rukami a pritom si aj udržať rovnováhu a mať čistú hlavu nie je vôbec jednoduché. Mne došli sily v rukách takmer na začiatku pretekov a neskôr to už bol iba boj samého so sebou.“

Okrem Spartan Race sa zúčastňujete aj iných pretekov. Ktoré ste absolvovali? Ako sa darilo na nich?

„Áno, okrem prekážkových behov dávam čoraz viac priestoru aj tzv. skyrace pretekom, čo sú horské behy nad 20 kilometrov. Vyzdvihol by som Nonstop beh hrebeňom Nízkych Tatier, ktorý bol môj prvý ultrabeh – trať merala vyše 47 kilometrov s 2300 nastúpanými výškovými metrami. Keďže som ešte nováčik v tejto kategórii pretekov, tak tento rok je hlavne o zbieraní skúseností. Pocit šťastia nevyvolá vo mne dobré umiestnenie, ale ľudia a zážitky, na ktoré nikdy nezabudnem.“

Blížia sa ME v Spartan Race v Škótsku. Tie minuloročné boli na Slovensku a v štartovom poli ste sa nestratili. Ako sa na toto podujatie pozeráte s odstupom pár mesiacov? S akými plánmi cestujete do Škótska?

„Preteky v Tatranskej Lomnici boli už takmer pred rokom, chcel som vtedy vydať zo seba maximum, ale určite to nebolo dokonalé, nedostatky sa nájdu stále. Odvtedy sa veľa vecí zmenilo, snáď nie som iba starší, ale aj skúsenejší. Cítim sa dobre, trénujem s tímovými kolegami, aby sme si spolu našli tú správnu cestu. Do Škótska sa veľmi teším, umiestnenie v Top 50 pri naozaj silnej konkurencii by ma potešilo, ale chcem si tie preteky hlavne užiť, byť so sebou spokojný, vrátiť sa zdravý a s myšlienkami, že áno, stálo to za to! Držte palce všetkým členom Extreme Obstacle Runners, ďakujeme!“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer