A tak sa aj správal.
Z chalanov v partii si robieval srandu, že si to musia zariadiť tak ako on. On mal vždy dosť peňazí bez rizika, teda z domu.
Neuznával riskovať basu pre pár drobných. „Ak by som mal riskovať, tak by to muselo byť pre státisíce eur,“ hovorieval. „Aby to bolo v telke.“
Pátranie po dvoch ženách
Keď sa už po celej nedeli nemohli blízki dovolať Veronike a ani jej dcére Kristíne, znervózneli. Adamovi dokonca v pondelok volali z práce, že jeho priateľka neprišla. „Kde je? Prečo si aj s mamou vypli telefóny?“
Obišiel ich dom, brána bola pootvorená, dom zamknutý. Zarazili ho zatiahnuté žalúzie v chodbe a otvorené ventilačky, čo domáci nikdy nerobili. Aj kocúr a pes boli vonku, hoci bežne sú dnu. Nakukol do garáže, autá tam neboli. Volal aj na číslo 112, či sa nestala nejaká nehoda, pýtal sa v nemocnici, potom i na polícii. Nič.
Adam poslal esemesku Kristíninmu otcovi do Anglicka, že niečo sa muselo stať. Potom zalarmoval pátranie.
Nezvestnosť na polícii však musel nahlásiť niekto z príbuzných, tak zavolal Veronikinu sestru. Na políciu prišla aj so svojím manželom Petrom. „Aspoň nahlásim aj nezvestnosť syna,“ povedal. „Zobral mi peniaze a nebolo to prvý raz.“
Podozrivých stôp bolo veľa
Pred rodinným domom sa stretli policajti, hasiči, bola tam starostka, tiež sestra majiteľky domu s manželom a Adam. Náhradný kľúč od domu nenašli tam, kde podľa Ruda mal byť. Ten už medzitým priletel na Slovensko, čakal na odvoz z letiska. A tak nakoniec otvorili dvere násilím.
Na prvý pohľad bolo v dome všetko v poriadku. Na kľučke jedných vnútorných dverí však jeden z hasičov zbadal krv. „Asi sa niekto porezal,“ skonštatoval ktosi. Policajti však už volali kolegov z kriminálky. Medzitým prišiel aj Rudo. Býval tu, hoci s manželkou Veronikou už boli rozvedení.
Že niečo nie je v poriadku vydedukoval Rudo veľmi rýchlo. Podozrivých znakov, aj keď na prvý pohľad nenápadných, začalo byť viac a viac. V záchode chýbal uterák, na stene v chodbe objavili stopy krvi, v kuchyni chýbali textilné utierky, hoci tam vždy bývali. Čistiacim prostriedkom bol postriekaný drez, čo by Veronika nikdy neurobila. V dreze ležala fľaša z vína a pohár. Zvyšky jedla boli v koši, čo by domáci nikdy neurobili, lebo mali doma zvieratá. V kuchyni nebolo poupratované, na podlahe ostali šmuhy po nedokonalom zotretí. Kabelky ani osobné veci mamy ani dcéry doma nenašiel, malo to vyzerať tak, že niekam odišli.
Stopy viedli ku rieke
V ten deň prišlo ku kanálu Váhu mnoho policajných a hasičských áut. Po chvíli dorazili aj televízne štáby.
K vode doviedla tím pátračov policajná informácia o poslednom zachytenom signáli z mobilných telefónov nezvestných žien. Keď na brehu pod hrádzou zbadali stopy po pneumatikách, tušili najhoršie.
Potápači signalizovali nález veľmi rýchlo. Do hodiny už hasiči vyťahovali z vody auto. „Poznám ho, aj Kristínku,“ plakal Adam. „Má oblečené to, v čom som ju naposledy videl.“
Po krátkom čase vytiahli z vody aj druhé auto. Bola v ňom Kristínkina mama.
Na dedinu to bola príliš veľká udalosť, vo večerných správach to dávali ako topku.
Súdna pitva potvrdila na Veronikiom tele silnú intenzitu a prudkosť útoku. Páchateľ ju veľakrát udrel do hlavy a tváre, na tvári a krku mala hlboké bodné rany, do hrudníka ju bodol jedenásťkrát. Mŕtve telo preniesol do auta a ponoril do vodného kanála rieky Váh.
Ako neskôr vyplynulo z vyšetrovania, vrah sa potom vrátil do domu a v snahe usmrtiť aj Kristínu, škrtil ju. Keď sa prestala brániť, nehybné telo naložil do auta, ktoré potopil na tom istom mieste ako predchádzajúce. Súdna pitva dokázala, že smrť nenastala uškrtením, ale utopením.
Syn je grázel, ale...
Cyrilov otec vedel, že jeho syn je grázel. Za rok a pol ho obral o zhruba 20-tisíc eur. O liečení syna z gamblérstva začal uvažovať po tom, ako mu doma zrušil trvalý pobyt. V žiadnom prípade však neveril, že by bol schopný dvojnásobnej vraždy. „Syn na to nemal ani fyzickú ani duševnú silu.“
Veronika bola Cyrilovi aj krstnou mamou. Vychádzali spolu dobre. Hovorievala o ňom, že je najlepší z ich rodiny. A to aj napriek tomu, že rodiny sa sporili o hranicu pozemku.
Nakoniec predsa len vyšetrovateľov a kriminalistov priviedli stopy až k Cyrilovi. Obvinili ho a poslali do vyšetrovacej väzby.
Obžaloba mu kládla za vinu spáchanie obzvlášť závažného pokračujúceho zločinu vraždy na dvoch osobách – svojej krstnej mame Veronike a sesternici Kristíne.
Na prvom hlavnom pojednávaní pred sudcom obžalovaný povedal, že sa necíti byť vinným a dodal, že využíva zákonné právo nevypovedať. Rovnako na ďalších. Nepodpísal ani zápisnicu z prvého vypočúvania, pár dní po nájdení tiel dvoch žien. „Uviedol som všetko, na čo sa ma pýtali. Keďže mi však výpoveď nedali prečítať, odmietol som ju podpísať.“
Svoj postoj Cyril zmenil až na súdnom pojednávaní v marci.
Porozprával, čo robil v dňoch pred osudnou nocou z 28. na 29. novembra, počas nej i po nej. Hovoril, že zobral z domu peniaze, aby vyplatil dlžobu v miestnom podniku. Potom sa tie peniaze snažil získať späť vo výherných automatoch. Nedarilo sa mu, a tak musel odbehnúť domov kradnúť viackrát. „Bál som sa potom vrátiť domov, bál som sa otca.“
Cyril postupne súdnemu tribunálu vyrozprával celý svoj príbeh z dní pred vraždami a krátko po nich. Do väzenia si dal poslať celý vyšetrovací spis, aby ten jeho príbeh prispôsobil výpovediam svedkov a znalcov. Na všetko mal svoju odpoveď.
V príbehu zdôvodnil svoje poranenia, škrabance a odreniny na tvári a rukách, rozprával ako prespával u kamarátov v pivnici a garáži, ako ho mama na jednu noc zamkla v pivnici, aby ho nezbadal otec, ako sa pri preliezaní plota poškriabal, ako ho raz v noci napadol neznámy muž. Opakoval, že on nikdy nijaké vlámačky nerobil, lebo na to nebol odkázaný, pretože zlaté prasiatko mal doma.
Na všetko mal odpoveď
Stopy Cyrilovej krvi však kriminalisti našli aj v dome zavraždených žien. „Bol som tam týždeň pred ich zmiznutím,“ ohradil sa podľa svojho scenára. „Krstná chcela, aby som jej preniesol väčší kvetináč z pivnice do izby.“ Vtedy si vraj o stenu odrel hánky na rukách. „Mohli niekde spadnúť kvapky krvi,“ povedal a prízvukoval, že pomáhal aj krstnej, lebo sa jej pustila krv z nosa.
„Nič z tých vecí som nezháňal ani nemal,“ povedal Cyril pri predkladaní ďalších dôkazov, ktorými bol obranný sprej kaser, kukla, bejzbalová palica, nôž, pištoľ a ďalšie veci. Ich spálené zvyšky našli policajti u nich doma. Niektorí svedkovia ho však v takejto výzbroji párkrát spoznali na ulici aj v minulosti. „Otec páli všetko zbytočné, aby sme ušetrili na odpade.“
Ohorky cigariet a iné odtlačky mali podľa obžalovaného na miesto činu priniesť policajti, lebo pri prvom vypočúvaní ho ponúkli cigaretami i malinovkou.
K výpovediam svedkov kamarátov vypovedal, že pokiaľ sú presvedčení, že tie dve ženy zavraždil on, ústava im zaručuje slobodu myslenia a je každého osobná vec, čo si myslí, a prečo si to myslí.
„Obžalovaný spomína nepodstatné veci, uráža a spochybňuje výpovede svedkov, ktorí mu nepasujú do jeho vymysleného scenára,“ rozčúlil sa exmanžel zavraždenej Veroniky a otec zavraždenej Kristíny.
Cyril aj na neho povedal, že si zaplatil nájomných vrahov, aby mohol po exmanželke získať s dcérou celé dedičstvo. Lenže oni potom zabili aj dcéru, lebo sa im zrejme nechtiac priplietla do cesty.
„Skormútený je teraz práve preto, že si dal pravdepodobne neúmyselne zabiť dcéru,“ povedal Cyril. „A na našu rodinu to teraz vrhá podozrenie, lebo dediť by mala moja mama, ako jediná príbuzná nebohej.“
Znalci tvrdili, že je vylúčené, aby k ranám na jeho tvári a rukách došlo po páde pri preliezaní plota, či bitkou s neznámym mužom, či prenášaním kvetináča. Cyril im oponoval, že nemajú zdokumentované dĺžky a tvar nechtov nebohých žien, tak nemôžu tvrdiť, že ho poškriabali ony.
Za nechtami nebohých sa však nachádzal biologický materiál, ktorý sa zhodoval s biologickým materiálom odobratým od obžalovaného.
Myslel si, že je boh
Jeden zo spoluväzňov, ktorý s Cyrilom strávil v cele päť mesiacov, o vraždách vedel od obžalovaného. „Keď som sa Cyra opýtal, za čo tu je, ukázal mi výstrižky z novín. Boli to články o tej dvojnásobnej vražde. Na otázku, či to urobil, sa iba usmieval a povedal, že je hrdý na to, že sa nepriznal. Dennodenne vykrikoval na cele, že je génius, že je boh, že rozhoduje o tom, kto bude žiť. Tie ženy vraj zabil preto, lebo počul, ako sa teta rozprávala s mamou, že urobí závet tak, aby v prípade najhoršieho, dedila po nej polovicu jej dcéra a polovicu Cyrova mama. Chcela to urobiť z pomsty exmanželovi za nemanželského syna. Z toho mu vyplývalo, že ak sa zbaví oboch, celý majetok pripadne jeho rodine.
Spoluväzňovi povedal obžalovaný aj to, ako vraždil. „Krstnú mamu dopichal nožom a čímsi mlátil. Povedal doslova, že tá kurva ho ešte prosila o život. Potom si počkal na sesternicu. Vraj ho pri škrtení poškriabala. Ešte dodal, že keď potápal to auto s Kristínou, ona sa prebrala. Že sa zľakol, pobehoval po brehu a dával pozor, aby nevyplávala z auta von. Keď sa auto ponorilo, cítil sa vraj ako boh.“
Na celu si dal poslať celý vyšetrovací spis vrátane fotodokumentácie, na ktorej sa dobre zabával. To hovoril spoluväzeň. Keď mu vraj raz povedal, že je to pekné svinstvo vyvraždiť svoju rodinu a obrať otca o peniaze, povedal, že je hrdý na to, čo spravil.
„To, čo tento svedok vypovedal, vypovedal len preto, že musel,“ povedal k výpovedi svedka obžalovaný Cyril. „To, čo tu tvrdil, netvrdil preto, že by chcel, ale preto, že musel, nakoľko svedok je záujmová osoba pre orgány tohto štátu, a oni vždy dosiahnu to, čo chcú.“
Druhému spoluväzňovi údajne Cyril sľúbil peniaze, ak potom, keď sa dostane na slobodu, odstráni prokurátorku a sudcu a vyhodí okresný súd do vzduchu. Svedok bol presvedčený, že to, čo chcel, aby pre neho urobil, urobil by aj sám.
Konečný verdikt – doživotie
Z dokazovania vyplynulo, že smrť Kristíny nenastala v dôsledku udusenia, ako si to obžalovaný myslel, ale utopením. „Pri dokazovaní úmyslu vraždiť je to však nepodstatné,“ povedal sudca v záverečnej reči.
Sesternicu Kristínu zlikvidoval Cyril preto, lebo chcel zakryť trestný čin vraždy tety Veroniky. Vyšetrovaním polícia zistila, že Kristína v tú noc zavolala na číslo 112 z pevnej linky v dome. Po spojení linky sa však začala vypytovať na nezmyselné veci. Z tohto nelogického správania možno vyvodiť záver, že Kristína po príchode domov zbadala, že v dome niečo nie je v poriadku, a preto zavolala na tiesňovú linku. Následne však zbadala obžalovaného. Možno sa už len domnievať, že ho vyrušila pri usmrcovaní nebohej Veroniky, alebo pri zakrývaní stôp po tomto čine.
Za obzvlášť závažný zločin vraždy dvoch ľuďoch odsúdil súd Cyrila na trest odňatia slobody na doživotie. Odpyká si ho vo väzení s maximálnym stupňom stráženia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
