Dobšinského rozprávky ožijú v podobe drevených sôch

V malebnom prostredí slavošovských lesov privádzajú k životu sochy stelesňujúce diela presláveného rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského.

SLAVOŠOVCE. Skúsení i menej skúsení rezbári a nadšenci rezbárstva sa stretli počas uplynulého týždňa v Slavošovciach na 1. rezbárskom sympóziu.

Ich rezbárske diela formovali do podôb a výjavov rozprávkových postavičiek rodáka Pavla Dobšinského.

Zručnosti majstrov predávajú ďalej

Otestovať si svoje zručnosti a povymienať si navzájom skúsenosti prišli do Slavošoviec rezbári z Prešova, Banskej Bystrice, Námestova, Ružomberka a Rožňavy. Organizátor sympózia Rudolf Pažitka priblížil, že vytvorené diela uvidí verejnosť už začiatkom septembra.

„Sochy budú umiestnené popri vstupnej ceste ku komplexu s názvom Dobšinského rozprávkareň. Vernisáž týchto sôch bude 2. septembra spolu so zahájením koncertu pri Slavošovskom tuneli,” prezradil Pažitka.

Dubový drak

Rozprávku o Bačovi a šarkanovi sa pokúsil z dubového dreva vyrezať 25-ročný Matúš Astrab z Námestova. Práci s drevom sa plne venoval na strednej škole, no počas vysokoškolského štúdia na Akadémii umení v Banskej Bystrici od aktívnej práce s drevom musel upustiť.

„Je to pre mňa aj hobby, ale je to zároveň vec, ktorej som sa kedysi naplno venoval. So spolužiakom zo strednej školy, ktorý je tu dnes s nami, sa dvakrát do roka stretneme a niečo takéto z dreva urobíme na workshopoch a sympóziách,” hovorí Matúš.

S prácami na drevených rozprávkových vyobrazeniach začali už v pondelok 4. júla. Do piatku mali vyhotoviť jedno alebo dve vyobrazenia.

„Pôvodne som chcel spraviť obe sochy, baču i šarkana, ale nie je na to dosť času, takže zatiaľ robím iba šarkana ako draka, ktorý sa vyskytuje v rozprávkach Dobšinského častejšie,” povedal Matúš.

Tvrdé kmene dubového dreva najprv museli rezbári opracovať tzv. „nahrubo” rôznymi typmi motorových píl a ďalšími tenšími nástrojmi na detaily.

„Najťažšia je práve tá hrubá robota, aby tvary vystúpili z dreva, aby sa dostalo to potrebné do popredia. Dôležité je nebáť sa ubrať na správnych miestach. Keď raz uberiete z dreva, už to nevrátite, na to treba tiež myslieť. Keď je hrubá práca urobená, nastupuje opracovávanie detailov dlátkami, čo už je ľahká a príjemná robotka. Len treba dbať na to, aby to bolo súmerné,” opisuje svoju prácu Matúš z Oravy.

Klamárska lavička

Pripraviť drevenú lavičku s podobizňou rozprávkového Dlhého nosa sa podujala 25-ročná Michaela Zuzelková z Prievidze. Čerstvo promovaná absolventka Akadémie umení v Banskej Bystrici si vzťah k drevu pestuje už 15 rokov. Počas štúdia na vysokej škole sa aktívnej práce s drevom nevenovala.

„Medzitým som si iba občas vyrezala niečo malé, ale s takýmito megalomanskými vecami som nikdy nerobila. Najhoršie na tom je, že som dievča, nie som taká silná a na tie najhrubšie roboty stále musím niekoho zavolať, aby mi pomohol. Táto práca je dosť náročná aj pre mužov. Samotné vyrezávanie detailov ma však veľmi baví,” hovorí s úsmevom Michaela.