Druhá svetová vojna a fašistická ideológia výrazne poznačila židovskú komunitu v Rožňave, ktorú sa po vojne už nepodarilo úplne obnoviť.
ROŽŇAVA. V nedeľu 5. júna si na mieste zničenej synagógy predstavitelia židovskej náboženskej obce spolu s ostatnými pripomenuli 72. výročie odvlečenia Židov z Rožňavy.
Zničili prosperujúcu komunitu
Pietnej spomienky k pripomenutiu tragédie z obdobia druhej svetovej vojny sa zúčastnil aj Pavol Sitár, predseda Židovskej náboženskej obce v Košiciach so sprievodom, konzul Maďarska Bitay Levente, Dagmar Čerťanská z Úradu splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny, členovia Apoštolskej cirkvi v Rožňave spolu s Jánom Lachom (Most-Híd), zástupcom primátora mesta Rožňava.
Rožňavský učiteľ a mestský poslanec Matúš Bischof (OKS) pripomenul niekoľko historických faktov a udalostí, ktoré sa odohrali v roku 1944.
Krátkym historickým náčrtom prítomných uviedol do obrazu udalostí spred 72 rokov.
„V našom meste sa Židia usádzali od polovice 19. storočia, keď boli zrovnoprávnení uhorským snemom, postupne si vybudovali svoju infraštruktúru a pred koncom 19. storočia ich bolo v Rožňave takmer 300. V roku 1890 sa odohral v Rožňave požiar, ktorým sa poškodila veľká časť mesta a tri roky po tejto udalosti si Izraeliti práve na mieste, kde stojíme, postavili synagógu a začali ju užívať. Až do konca 1. svetovej vojny, teda do roku 1918 ich v meste žilo bezmála 440. Boli hospodársky i sociálne aktívni a ich ekonomické aktivity boli pre naše mesto nesmierne dôležité,“ povedal v úvode Bischof.
Pokračuje, že židovská komunita v Rožňave prosperovala až do roku 1938 a historické udalosti konca 30. rokov 20. storočia sa stali pre nich zničujúce.
„V prvých rokoch vojny protižidovskými zákonmi prišli o svoje práva. Obchodníci, advokáti, lekári, lekárnici a všetci ďalší nemohli vykonávať svoje praxe a živnosti. Od roku 1941 museli nastupovať do tzv. pracovnej služby a vylučovali ich zo spoločenských organizácií, spolkov a združení. Prudko sa zhoršilo ich ekonomické a sociálne postavenie a mnohí žili v hrozných životných podmienka,“ uviedol Bischof.
Do koncentrákov putovali aj ľudia z Rožňavy
Séria katastrofických udalostí pre židovskú komunita sa začala v úvode roka 1944, kedy od marca museli povinne nosiť žltú šesťcípu hviezdu a o mesiac neskôr začalo ich sťahovanie do geta na terajšej Čučmianskej dlhej ulici.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
