Podcenené zranenie však spôsobilo, že v tejto sezóne v majstrovskom zápase ešte nenastúpil.

ROŽŇAVA. Futbalista Filip Pollák patril v minulých sezónach k oporám MFK Rožňava. Vynikal rýchlosťou, ktorá platila na súperov, strieľal góly. V aktuálnej sezóne sa však na ihrisku neobjavil. Porozprávali sme sa ním o príčinách, o nielen o nich.

Futbalová sezóna sa blíži ku koncu. Zatiaľ ste sa však objavili na lavičke, ale do zápasov ste nezasiahli. Ako to teda s vami a aktívnym futbalom vyzerá?

„V zimnej príprave som začal s tréningom, no podcenil som zranenie z predchádzajúceho súťažného ročníka. Viaceré zápasy som odohral už vtedy so sebazaprením. Zranenie slabín sa hojí veľmi ťažko a dlho. S liečbou mi v poslednom čase pomáhal známy lekár pán Michalko z Košíc, za čo sa mu chcem poďakovať. Na lavičku som sa posadil, pretože som chcel mužstvu pomôcť aspoň prítomnosťou, i keď som vedel, že hrať nemôžem.“

O čo menej hráte, o to viac sa staráte o malých futbalistov. Čo vás najviac láka na tejto práci? Ako ju vnímate?

„Práca trénera ma baví. Môj otec trénoval 30 rokov. Viacerí, ktorých trénoval, to tiež skúšajú s trénovaním. Snáď som nejaké gény pochytil i ja. Chcel by som sa do budúcnosti v tomto smere vzdelávať a možno si raz urobím aj najvyššiu trénerskú licenciu a niečo v trénerstve dokážem. Ambícia a odhodlanie mi určite nechýbajú.“

Čochvíľa vám pribudne tretí krížik. Vo futbale ste už čo to preskákali. Dá sa teda už trochu aj bilancovať. Ktoré boli také hlavné momenty vášho doterajšieho futbalového života?