K 50. narodeninám dostal od manželky prvú fujaru. Tá mu, ako prvý hudobný nástroj, nesmierne učarovala. Rozhodol sa na nej naučiť hrať, popri tom aj tomu, ako ju vyrobiť.
DOBŠINÁ. Pútavý životný príbeh sa rozhodol predstaviť Milan Lakatoš z Dobšinej. Jeden dar mu úplne zmenil život a prebudil v ňom jeho novú životnú vášeň.
Nástroj, ktorý je už 10 rokov zaradený medzi hmotné i nehmotné kultúrne dedičstvo UNESCO, mu učaroval natoľko, že hre i jej výrobe venuje takmer všetok voľný čas.
Zachováva dedičstvo Slovákov
Hre na fujaru sa venuje Milan Lakatoš už posledných deväť rokov. Odkedy dostal fujaru ako darček, z rúk ju už nepustil.
Postupom času zvládol základy hry a spoločne aj s rožňavským folklórnym súborom Dubina prezentoval tradičný slovenský hudobný nástroj v rôznych častiach Slovenska.
Jedinečný zvuk fujary predstavil i v zahraničí v susednom Česku, Maďarsku, Poľsku, ale aj v Srbsku.
Komerčne sa výrobe nevenuje. Ak niektorú vyrobí, daruje ju známym k špeciálnym príležitostiam. Milan doma uchováva dokopy 12 fujár, ale aj píšťaly, dvojačky či koncovky.
„Počiatočný impulz mi dala moja rodina, keď som na 50. narodeniny dostal fujaru. To bol môj vôbec prvý hudobný nástroj. Túžil som sa na tom naučiť hrať, a tak som i začal chodiť po rôznych folklórnych a kultúrnych akciách. Tam som spoznal ľudí, s ktorými som sa začal nakoniec i častejšie stretávať,“ opisuje začiatky Milan.
Hlavná je matematika a fyzika
Popri hre na fujare sa po pár rokoch začal Milan zaujímať aj o ich výrobu. Spočiatku začínal ako pomocná ruka podpolianskeho fujarového výrobcu, kde odpozoroval tajomstvá výroby.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
