V seriáli o jaskyniach Gemera predstaví hlbší a širší pohľad na problematiku jaskyniarstva a uchovávania ich kultúrneho dedičstva skúsený jaskyniar Jaroslav Stankovič.
GEMER. Podrobná história vyvieračky Zúgó je veľmi poučná. Vyplýva z nej jedno hlavné poučenie: jaskyniari sú úplne nepoučiteľní.
Tu uvádzame aspoň jej skrátenú verziu, aby ste si mohli urobiť predstavu, čo tu jaskyniari za posledných 50 rokov vyvádzali.
Túžili preniknúť do útrob
Po objave významnej jaskyne dochádza obyčajne k oživeniu činnosti jaskyniarov. Pasívni členovia sa prebudia z dlhoročnej letargie a hrnú sa noví adepti jaskyniarstva. To sa stalo aj po objave Krásnohorskej jaskyne v roku 1964.
Na zakladajúcej členskej schôdzi Speleologickej sekcie pri Baníckom múzeu v Rožňave dňa 12. 1. 1966 bolo záväzne prihlásených 29 členov.
Takú masu treba nejako zamestnať a keďže sprístupňovanie Krásnohorskej jaskyne stagnovalo, rozhodli sa pracovať na ďalšej vyvieračke: Zúgó pri Kunovej Teplici.
Vypracovali si aj odborný posudok, ktorý zhodnotil perspektívnosť tejto lokality pre prevratný objav, aký sa vo vyvieračkách v údolí rieky Slanej zatiaľ nepodaril.
Dúfali, že v odlišných podmienkach kaňonu rieky Štítnik, konečne preniknú do rozsiahleho jaskynného systému v útrobách Plešiveckej planiny.
Keby boli tušili, že príroda má na tento odborný problém úplne iný názor a bude im robiť všetko naschvál, nikdy by sa do takejto driny nepustili. Jaskyniarsky entuziazmus je na začiatku vždy nekonečný.
Tento záber vystihuje charakter priestorov v hlavnom riečisku. Foto: M. Majer
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
