Aj keď sa aktívne športovanie pomaly vytráca zo života ľudí, stále sa nájdu zanietenci, pre ktorých je šport stále každodennou súčasťou ich života. Jedným z nich je aj bežec a bývalý futbalista, sedemdesiatnik Jozef Milko.
ROŽŇAVA/ ŠTÍTNIK. Športová kariéra Štítničana Jozefa Milka bola dlhé roky spojená s futbalom. Najprv pôsobil ako hráč, neskôr ako tréner.
Pracoval ako učiteľ telocviku, takže šport bol jeho každodenný chlebíček. Od roku 2000 dal zbohom futbalu a zameral sa už len na atletiku.
„Aj keď si ho občas zahrám, vnímam ho už viac ako divák,“ začal Jozef Milko.
Začal sa zúčastňovať učiteľských športových hier. Jeho výsledky a výkony mu pomohli dostať sa aj na európske hry pedagógov, ktoré sa konali v Ľubľane. V behu na 100 metrov a v skoku do diaľky vyhral, v behu na 200 metrov bol druhý.
„Škoda, že tieto súťaže učiteľov zanikli. Asi nebolo na ne peňazí,“ posťažoval sa Milko.
Už niekoľko rokov je pravidelným účastníkom halových i riadnych majstrovstiev Slovenska veteránov v atletike.
Okrem nich štartuje aj na atletických mítingoch. Jeho disciplínami sú beh na 100 metrov, 200 metrov a 400 metrov.
„No stovku pomaly asi vypustím. Je to pre mladších. Aj keď aj dnes ju zabehnem pod 15 sekúnd,“ pochválil sa Milko.
„Chcem skúsiť ešte beh na 800 metrov. Z mojej obľúbenej štyristovky sa predsa len lepšie pripravuje na osemstovku ako na stovku.“
Účasť na týchto pretekoch si hradí zo svojho vrecka, rovnako ako aj prípravu. Pred istým časom mal možnosť štartovať na majstrovstvách Európy veteránov v atletike, no nakoniec rozhodli peniaze, že tam nešiel.
„Ako dôchodca si dnes rozmyslím, na čo peniaze utratím,“ vysvetlil Milko.
Sen štartovať na „Európe“ však stále nosí v hlave.
Šport sprevádza Milka po celý život. K atletike ho nasmerovala chuť urobiť niečo pre seba, pre svoje zdravie.
„V pohybe sa človek cíti lepšie. Aj lepšie sa mu spí, aj chutí jesť,“ podotkol Milko s úsmevom.
Šport je už roky súčasťou jeho denného programu.
„Bolo aj obdobie, keď som aj tri mesiace vypustil, no to sa už človek úplne inak cíti. Aj keď je teraz cez zimu príprava menej intenzívna, venujem sa jej raz, dvakrát do týždňa. Podľa toho, ako to cítim,“ vysvetlil Milko.
Počas svojej futbalovej kariéry vystriedal viacero klubov. V drese Tatrana Prešov odohral v sezóne 1966/1967 zápasy v Pohári víťazov pohárov. V nich sa Prešov stretol so slávnym Bayernom Mníchov.
„Vyhrali sme vtedy slovenský pohár, potom aj československý. Na pôde Mníchova sme prehrali 2:3, doma remizovali 1:1, ale to len tak, na vlásku to bolo, že sme to pustili. Mám na to dobré spomienky, ale už je to päťdesiat rokov. Mníchov mal vtedy vynikajúce mužstvo. Hrali tam vtedy F. Beckenbauer či G. Müller,“ zaspomínal Milko.
Ako 24-ročný sa vrátil do Rožňavy, kde odohral trinásť rokov, neskôr prebral aj trénovanie. Okrem spomínaných mužstiev pôsobil aj v Kežmarku, Jelšave či Kunovej Teplici.
Kondíciu a vitalitu môžu Milkovi závidieť aj oveľa mladší. Má nejaký recept, ako byť fit do tak vysokého veku?
„Vyhnúť sa tomu, čo človeku škodí. Neznervózňovať sa a športovať. Zaradiť pohyb do pravidelného režimu a poctivo trénovať. A, samozrejme, netreba zabudnúť na dobrú životosprávu,“ uzavrel Milko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
