V nedeľu 15. novembra sa postavil na štart maratónu v španielskej Valencii a výsledkom bol oficiálny čas 3:16:29. Oproti tokijskému maratónu to bolo zlepšenie o viac ako desať minút.
ROŽŇAVA. V bežeckej histórii Andreja Ružíka boli preteky vo Valencii jeho piatym maratónskym vystúpením. A zatiaľ aj najúspešnejším. Svoj najlepší čas 3:25:17 z minuloročného maratónu v Berlíne zlepšil o takmer deväť minút. Ak však budeme brať do úvahy reálny čas 3:15:14, tak je zlepšenie ešte výraznejšie. S bežcom AK Maratón Rožňava sme sa porozprávali o pretekoch vo Valencii i jeho tohtoročnej bežeckej sezóne.
Oproti predchádzajúcemu maratónu ste si výrazne zlepšili čas. Ako ho hodnotíte?
„V prvom rade je beh činnosť, pri ktorej sa cítim uvoľnene. Prečistí myseľ, chvíle, kedy mám čas vyhradený len pre seba. Za tento čas som vďačný. Sú to chvíle, kedy ma napádajú nové nápady a myšlienky. Posúvanie hraníc je až na druhom mieste, ale samozrejme je to tiež veľmi dôležité. Z výsledného času som nadšený. Dokázal som sa zlepšiť o viacej ako desať minút. Pred maratónom to bol pre mňa len sen, ktorý sa mi podarilo naplniť. Sen, na ktorý som sa dlhodobo pripravoval. Samozrejme, mal som kvalitnú prípravu. Týždenne som absolvoval 6 tréningov v objeme asi 100 kilometrov, čo je samo osebe, myslím si, dosť náročné. Nebolo to jednoduché skĺbiť s ostatnými aktivitami, ale som rád, že som to zvládol k mojej spokojnosti.“
Ako sa vám bežalo? Kde sa lámal chlieb?
„Už ráno, ako som vstal, som cítil, že to bude môj deň. Ideálne počasie, nohy ľahké, čistá myseľ, dávali predpoklad, že sa mi to v ten deň podarí. Pred maratónom som si stanovil tempo, akým som chcel behať celé preteky. Úvodné kilometre slúžili na zahriatie, kde som dodržal presne stanovené tempo. Fantastickí diváci, množstvo kapiel nás doslova hnalo dopredu a dodávalo energiu na každom kilometri. Energiu, ktorú sme potrebovali všetci na trati. Ako sa hovorí, maratón začína po tridsiatom kilometri. Je to úplná pravda. Je to miesto, kde sa ukáže, ako som sa pripravil na deň D. Miesto, kde začínajú prvé bolesti, kŕče a pocity únavy. Sila vôle a fantastický divácky koridor ma hnal meter za meter za vytúženým cieľom, aby som pokoril môj najlepší čas. Prvýkrát môžem povedať, že ma nezradili nohy a došiel som do cieľa v slušnom tempe, aj keď pomalšie ako na začiatku.“
Maratónov je veľa, v čom vás upútal práve ten vo Valencii?
„V podstate som sa až v lete rozhodol, že v tomto roku absolvujem ešte jeden maratón. Chcel som menší maratón ako som absolvoval doteraz. Na košický maratón som mal málo času, tak som hľadal v kalendári neskorší termín. Objavil som maratón vo Valencii, kde je „len“ 15–tisíc účastníkov. Pozrel som si, aké počasie ma môže čakať v novembri a následne som ani chvíľu neváhal a zaregistroval som sa. V neposlednom rade som sa rozhodol pre Valenciu aj preto, že tam žije aj moja kamarátka, ktorá sa postarala o všetky náležitosti týkajúce sa maratónu, za čo som jej nesmierne vďačný. Vďaka jej pomoci som sa mohol plne sústrediť na beh. Valencia je mesto, ktoré žije športom a robí pre to všetko. V mestskom parku majú obyvatelia mesta zadarmo všetky športoviská, ktoré si len viete predstaviť. Športu sa venujú od skorých ranných hodín až do nočných hodín ľudia všetkých vekových kategórií. Všetci to robia s radosťou a s nadšením, že niečo spravia pre svoje zdravie. Napríklad niekoľko futbalových ihrísk, atletická dráha, basketbalové ihriská, tenisové kurty a pod. V parku dlhom 8 kilometrov je samozrejme bežecká dráha, kde cez víkend behá rekreačne neuveriteľný počet 50–tisíc ľudí. Mesto, ktoré robí všetko pre obyvateľov a vracia sa im to v spokojnosti obyvateľov, ktorí sú hrdí, že žijú vo Valencii. Dožijem sa toho aj na Slovensku, že kompetentným bude záležať na tom, aby sme niečo spravili pre seba a pre svoje zdravie? Myslím si, že na naštartovanie je potrebná aj spolupráca zo strany mesta. Aby sme podali pomocnú ruku tým, ktorí chcú niečo spraviť pre mesto, ich obyvateľov, alebo budeme im dávať rôzne prekážky pod kolená... Veď spokojnosť a úsmev na tvári je základ pre každého z nás. Bol by som rád, keby ma oslovili ľudia, ktorým záleží na rozvoji športu v meste, či už rekreačného alebo klubového. Spoločnými silami môžeme pomôcť športu v meste, ktorý je v úpadku.“
Blíži sa koniec roka, dá sa teda už bilancovať. Aký bol váš bežecký rok?
„Pre mňa sa momentálne skončil. Dva týždne budem mať úplný pokoj od behu. Tento rok som absolvoval dva fantastické maratóny, päť polmaratónov na Slovensku a niekoľko krátkych behov. So sezónou som maximálne spokojný. Podarilo sa mi zlepšiť časy v každej disciplíne. Vyhýbali sa mi zranenia, čo je najpodstatnejšie a najdôležitejšie, myslím si. Prvýkrát som tento rok zažil, aké je to stáť na pódiu. V Michalovciach na polmaratóne som skončil na treťom mieste. Áno, zažil som ten pocit, na ktorý čaká každý športovec. Bol to zážitok, na ktorý nezabudnem, ostane navždy v pamäti.“
Určite však už uvažujete aj o budúcom roku. Aké sú vaše plány?
„Pri napĺňaní ďalšieho môjho sna som na polceste, určite rád by som odkrojil ďalší maratón z Veľkej šestky... Urobím pre to všetko, aby som sa dostal na niektorý z nich. Nerád by som konkretizoval, ktorý to bude. Teraz už viem, že si môžem posunúť moje hranice, tak v budúcom roku by som rád dosiahol ešte lepší výsledný čas v maratóne. Samozrejme na prvom mieste je zdravie, od toho sa odvíja všetko.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
