Na Slovensku sme si tento rok pripomenuli už po 26-krát výročie Nežnej revolúcie. To, ako to pred 26 rokmi vyzeralo v Rožňave, priblížil Milan Kupčo, bývalý člen a jeden zo zakladateľov demokratického politického hnutia pôsobiaceho na Slovensku - Verejnosť proti násiliu v Rožňave.
ROŽŇAVA. Od Nežnej revolúcie už ubehlo 26 rokov, no mnohí ľudia, ktorí sa demonštrácii priamo zúčastnili, si revolučné dni pamätajú jasne i dodnes.
Medzi týchto ľudí patrí i Milan Kupčo, ktorý je zároveň bývalým členom koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu (VPN) v Rožňave.
Historické noviny. Téma z revolučného obdobia. FOTO:PAS
Plné ulice zaplnené Rožňavčanmi
Milan Kupčo opisuje 17. november 1989 ako deň, kedy sa na námestí stretli húfy Rožňavčanov, ktorí bolí odhodlaní vysloviť nesúhlas s vtedajším režimom.
„V deň 17. novembra sme sa všetci zhŕkli na námestí, všetky ulice boli zaplavené. Bolo to veľmi silné. Na ďalší deň sa všetko vnímalo ta, že sme sa tam stretli, podporili tú myšlienku a ďalej sledovali stále situáciu, ktorá sa vydávala v rozhlase a televízii,“ spomína Kupčo.
Ako ďalej hovorí, zmeny v spoločnosti bolo možné vnímať aj na televíznych obrazovkách či z rádií.
„Videli sme pražských študentov, kde Štátna bezpečnosť zakročila voči nim. Vtedy sme si uvedomovali, že režim treba zmeniť.“
Chodili i do okolitých dedín
Prvé stretnutie zakladajúcich členov VPN v Rožňave popisuje Kupčo ako historický moment. Udialo sa tak po novembrovej demonštrácii na rožňavskom námestí.
„Prvý krát, keď sme sa stretli po demonštrácii na námestí v Rožňave na Čučmianskej ulici v pivničných priestoroch, jednej zo zakladateľky a tam vzniklo rožňavské VPN,“ priblížil.
Milan Kupčo s ostatnými zakladajúcimi členmi ako Ivan Dianiška, Belo Hefler, Ivica Šimková, Norbert Werner, Jiři Olašin, Peter Králik, Alexander Koper a ďalšími, sa snažili nájsť miesto, kde by sa mohli spoločne stretávať. Útočiskom sa im stala budova Klubu stavbárov, kde sa nasledujúce roky až do roku 1992, kedy VPN zaniklo, spoločne stretávali.
„Koordinačný výbor sme mali v Stavbar klube. Niekedy sme tam nespávali deň a noc. Vtedy sme už vedeli, aká situácia je v našej spoločnosti. My aktívny sme tam pravidelne chodili doslova denno-denne. Podnikali sme aj výjazdy do dedín, ktoré spočívali v rôznych aktivitách ako i lepenie rôznych plagátov s heslami ako Verejnosť proti násiliu a preč s komunizmom. To nás samozrejme stálo i nemalé peniaze,“ uvádza Kupčo.
Okrem veľkej dávky odhodlania museli členovia VPN čeliť i náporu upodozrievavému socialistickému režimu. Podľa slov bývalého člena VPN policajné zložky často pozorovali činnosť členov VPN v Rožňave a mnohí z týchto členov zažili prenasledovanie na vlastnej koži.
Po 17. novembri sa do VPN začali pridávať i ďalší Rožňavčania, našli sa ale i sympatizanti z radu miestnej samosprávy.
„Situácia v samospráve bola taká, že niektorí „prebehli“ ku nám do VPN. O mnohých sme vedeli, že boli bývalí „eštebáci“ a komunisti. Chceli prevrátiť kabátik, ako sa dnes hovorí, pretože vnímali, že systém už končí.“
Mladí na 17. november zabúdajú
Dnes sa význam a posolstvo 17. novembra z povedomia ľudí a najmä mladej generácie vytráca, tvrdí Kupčo.
„Mladí dnes už nevedia o čom to bolo. Ide to už trošku do zabudnutia, neviem prečo. Mladí dnes žijú v úplne inej dobe. Vtedy to bol prelomový rok a obdobie. Vtedy sa stratila tá socialistická a komunistická kultúra a nastúpil nový svet,“ konštatuje Kupčo.
Na záver dodáva, že pri zmene režimu sa ľudia sa tešili a ich srdcia s naplnili radosťou z toho, že mohli isť za hranice, otvoril sa priestor na štúdium v zahraničí.
„Tešili sa na zmenu, že už tu nebude vláda a diktatúra jednej strany,“ spomína Milan Kupčo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
