Jesenné spaľovanie lístia je pre obyvateľov obcí bežnou činnosťou, ktorú vykonávajú pred príchodom zimy. Postoje k takémuto spôsobu likvidovania biologického odpadu sa líšia.
OKRES ROŽŇAVA. Pre väčšinu domácností v obciach znamená obdobie jesene začiatok povinných prác okolo domu. Neoddeliteľnou súčasťou je aj hrabanie lístia či popadaných konárov.
Otázkou je, ako s týmto biologickým odpadom správne narábať, aby sa predišlo požiaru či problémom so zákonom.
Ochranári sú rázne proti
Jarné a jesenné spaľovanie trávy či lístia patrí k rozporuplným témam. Ochranári sú vyslovene proti takémuto spôsobu zbavovania sa biologického odpadu.
Zdôvodňujú to predovšetkým mnohými negatívnymi vplyvmi, ktoré pri spaľovaní vznikajú.
„Spaľujú sa do ovzdušia látky, ktoré sú nekontrolovateľné. Likvidujú sa tak aj živočíchy žijúce v tráve a ohňom sa spáli a likviduje celý život, ktorý sa tam nachádza,“ hovorí Stanislav Lukáč, vedúci Odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu v Rožňave.
Podľa slov Lukáča zákon o ochrane prírody a krajiny nepripúšťa žiadne vypaľovanie ani spaľovanie.
V praxi však spôsob likvidovania odpadu upravuje všeobecne záväzné nariadenie (VZN) obce. Napriek tomu, že jesenné či jarné spaľovanie lístia je bežne vykonávané, odbor starostlivosti o životné prostredie v Rožňave neregistruje za posledné roky žiadne podnety k porušeniu zákona.
„Občania by mali byť upozornení, že takéto činnosti, ani lístie, ani trávu, nesmú vypaľovať. V obci majú vypracované VZN a už je na starostovi, či na to dohliadne,“ dodal Lukáč.
Hasiči: bezpečnosť je prvoradá
Postoj hasičov k problematike spaľovania priblížil hovorca Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Košiciach Tomáš Berzetei.
Ako uviedol, zákon o ochrane pred požiarmi vyslovene nezakazuje spaľovanie, ale to neznamená, že iný zákon to nemôže zakázať.
„Všeobecne záväzné nariadenie mesta alebo obce spaľovanie môže zakázať, prípadne odbor životného prostredia. Nás to zaujíma len z toho dôvodu, aby sa v prípade zadymenia vedelo, či ide o požiar,“ informuje Berzetei.
Hovorca hasičov odporúča obyvateľom, ktorí sa rozhodnú lístia a konárov zbaviť spaľovaním, aby to vopred telefonicky ohlásili na najbližšiu štátnu hasičskú stanicu.
Môže dôjsť k prípadu, kedy sused spozoruje silné dymenie a v domnienke, že ide o požiar, privolá na pomoc hasičov.
Hasiči privolaní k požiaru po príchode na takéto mesto môžu fyzickej osobe uvaliť pokutu do 100 eur na mieste, v správnom konaní sa pokuta môže vyšplhať až na 331 eur.
Pre právnické osoby neustále platí písomná ohlasovacia povinnosť, za jej nedodržanie hrozí pokuta viac než 16–tisíc eur.
„Keď už ide človek spaľovať, tak to miesto, kde to vykonáva, musí byť zabezpečené, aby nedošlo k prípadnému rozšíreniu požiaru. Fyzická osoba nemôže spaľovať na takom mieste, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu,“ apeluje Berzetei.
Hasiči pri spaľovaní lístia radia, aby neboli v blízkosti horľavé konštrukcie a skladované horľavé látky.
„Pri spaľovaní môže dôjsť k vzniku horľavých častíc, ktoré môžu spôsobiť požiar na okolitých objektoch. Vhodné je mať po ruke i vedro s vodou, lopaty, prípadne záhradnú hadicu pripravenú pre prípad rozšírenia. Niekedy pomôže zahádzať hlinou a pieskom,“ radí Berzetei.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
