No už niekoľko rokov sa venuje aj inej záľube. Venuje sa chovu ťažných psov a rád by s nimi aj pretekal.
DOBŠINÁ. Severské plemená psov patrili k tým, ktoré J. Strelka obdivoval. Aj preto padlo pred pár rokmi rozhodnutie obstarať si práve malamutov. Zároveň to boli aj vhodní spoločníci na zimnú kondičnú prípravu. O psoch, pretekaní s nimi sme sa porozprávali s Dobšinčanom Júliusom Strelkom.
Už niekoľko rokov chováte ťažných psov. Ako ste sa nim dostali?
„Mal som sučku nemeckého vlčiaka, ktorá sa dožila krásnych 15 rokov. Umrela na starobu a po jej smrti som sa rozhodol, že si zaobstarám nového rodinného miláčika. Kedže som vždy obdivoval rasy ako malamut, husky a podobné typy, tak nakoniec voľba padla na aljašského malamuta. Najprv som mal jedného, ale toho nám po 2 rokoch niekto otrávil. Po jeho smrti sme sa rozhodli, že si zaobstaráme rovno dvoch ďalších a tých máme až dodnes. Dokopy je to už skoro 5 rokov, odkedy som si prvého malamuta zaobstaral.“
Predstavte ich trochu.
„Jeden sa volá Shadow, je šedej farby a druhý Démon, ten je čiernobiely. Majú dva a pol roka. Aljašský malamut je jedno z najstarších a najviac obdivovaných severských plemien. Pochádza od Eskimákov. Psy slúžili na ťahanie ťažkých nákladov na veľké vzdialenosti. Meno dostali vo významnej skupine Inuitov, ktorí sa volali Mahlamuiti. Ľudia si ich často mýlia s huskym. Rozdiel je medzi nimi v tom, že malamut je statnejší, väčší a má mandľové oči, nie modré.“
Ako je to s pretekaním s nimi. Skúšali ste to?
„Tieto psy môžu začať behať s plnou záťažou zhruba od 12 až 15 mesiacov svojho veku z toho dôvodu, aby si nepoškodili kĺby. Ja osobne som s nimi začal behať, keď mali 8 mesiacov, ale bez záťaže. Na začiatku tejto zimy som s nimi začal behať kanikros, čo je beh človeka a psa na lane a skúšali sme beh so saňami. Zatiaľ sa mi ale na preteky dostať nepodarilo, keďže som počas zimy podstúpil operáciu achilovky a tá mi v tom zabránila, takže som sa zúčastnil pretekov iba ako divák.“
Ste aktívny futbalista, mašérstvo je trochu iné. Čo vás na ňom upútalo, či k nemu prilákalo?
„Dá sa povedať, že práve futbal ma k nemu dostal. Keďže pravidelne každú zimu už dlhé roky chodievam behať a udržiavam sa tak v kondícii. Spojil som teda príjemné s užitočným alebo, dá sa povedať, príjemné s láskou k psom a zaobstaral som si parťákov na zimné behanie. Je to krásny pocit bežať po lese s dvoma kamošmi, ktorí neodvrávajú a nesťažujú sa, že veľa beháme.“
S ťažnými psami je skôr spojená zima. Čo však počas zvyšku roka? Sú nejaké preteky aj v lete?
„Cez leto je to horšie, keďže vo veľkom teple behať nemôžu. Chodievame len na prechádzky. Sezóna sa im začína na jeseň, keď sa teplota drží okolo 10, 12 stupňov Celzia a menej. Vtedy začíname s kanikrosom alebo mám na sucho zaobstaranú špeciálnu trojkolku. Pokiaľ napadne prvý sneh a môžeme začať používať sane.“
Chov i príprava na preteky však asi stoja dosť.
„Finančne náročne to je. Všetko potrebné vybavenie je dosť drahé. Sane stoja 800 až 1000 eur, trojkolka okolo 300. K tomu doprava. Takisto strava je veľmi dôležitá, či už špeciálne granuly, vitamíny alebo každý týždeň 10 kíl mäsa, pretože potrebujú mať rôznu stravu.“
Aké sú vaše plány do budúcnosti, bude prevládať futbal či mašérstvo?
„Keď budem mať nohu v poriadku, tak sa možno ešte nejaký rok, dva futbalu povenujem. Mašérstvu sa môžem venovať popri futbale a po futbale sa mu budem venovať určite naďalej, pokiaľ mi bude zdravie slúžiť a budem za chalanmi stíhať.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
