Posolstvo starších generácií sa v gemerských dedinách snažia zachovať

Úpadok tradícií zaznamenal aj Gemer. Stále však nájdeme ľudí, ktorí sú verní ľudovým zvykom.

Úpadok pôvodných tradícií na Slovensku zaznamenal v posledných rokoch aj Gemer. Týka sa to nielen miest ale i obcí, kde všeobecne mladých ľudí ubúda. Stále však nájdeme ľudí, ktorí sú verní ľudovým zvykom a obyčajom.

VYŠNÁ SLANÁ. Dedinka Vyšná Slaná neďaleko Dobšinej sa môže vskutku pochváliť snahou o udržanie ľudových tradícií. Zuzana Pačenovská je rodáčka z Rejdovej a voľné chvíle si kráti vyšívaním a spisovaním miestnej kroniky.

V období pred Veľkou nocou nevie odolať a púšťa sa do zdobenia veľkonočných vajíčok.

Pri príležitosti 650. výročia dediny Vyšná Slaná, mala vystavené svoje obrázky, taktiež ich pravidelne vystavuje počas Rejdovských slávností.

Remeslám sa naučila sama

Pani Zuzana o sebe tvrdí, že je rodený samouk, vždy ju fascinovalo tvorenie, maľovanie a koníčkom sa jej stalo i vyšívanie. Podľa jej slov, naučiť sa to musela sama, jej rodičia boli v čase jej mladosti zaneprázdnení prácou a inými povinnosťami.

„Tetu som mala čipkárku, uja som mala rezbára a ja vyšívam. Vždy ma to fascinovalo, rada vyšívam, ale maľovanie vajíčok ma vždy chytí len pred Veľkou nocou,“ prezradila Zuzana Pačenovská.

Vzory na maľovanie vajíčok si tiež vymýšľa sama. Páčia sa jej hlavne ľudové motívy.

Vajíčka maľuje pomocou voskových farieb roztopených nad kahančekom, ktoré nanáša s podomácky vytvorenou pomôckou, drevenej paličky so špendlíkovou hlavičkou.

Veľkonočné ozdoby rozdá priateľom a známym

Vajíčka, ktoré maľuje pravidelne už vyše 30 rokov kolujú po celom regióne.

„Každý rok si vravím, že už s tým končím, no každý rok pred Veľkou nocou ma to znovu vtiahne. Vajíčka stále rozdávam a ani jedno som nikdy nepredala. Stále ich darujem s radosťou, robím to pre dobrý pocit, ktorý z toho mám,“ dodala pani Zuzana.

Pani Zuzana sa teší svojim dvom mladým vnučkám, dvojičkám, ktoré by rada raz naučila jej remeslu. V rodine má i starších chlapcov, ale práve mladé dievčatá prejavujú záujem o remeslo svojej babičky. Tá ich však zatiaľ ešte k maľbe nepustí, nakoľko je tam nutné pracovať s ohňom.

„Verím, že moje vnúčence raz budú mojimi nástupcami, chcela by som ich učiť tomuto remeslu“, dodala pani Zuzana.

Jedno vajíčko s jednoduchším vzorom jej trvá vytvoriť 10 až 15 minút. Tie náročnejšie so zložitejšími vzormi zaberú trošku viac času.

Niekoľkoročná prax jej uľahčuje prácu a tak zdanlivo náročné vzory už zvládne rýchlo a presne. Má uchované i najstaršie, 20 ročné vajíčko, nedopatrením sa jej bohužiaľ rozbilo.

Vyšívanie ako dlhoročná záľuba

Okrem maľovania vajíčok sa venuje hlavne vyšívaniu. Jej kuchyňu zdobia vyšívané obrazy s motívmi a názvami dvanástich ročných období.

Medzi jej najväčšie poklady však patrí vyšívaná drevená dedinka. Ide o vyšité obrazy dreveníc, ktorých má 66 kusov. Medzi nimi nájdete kostol, ktorý potrebuje mať každá dedina, dreveničky rôzneho druhu i mlyn. K vyšívaniu sa podľa jej slov dostala najprv cez štrikovanie.

„Už ako človek starne, tak vždy sa vracia ku svojej mladosti. Mala som úžasné detstvo, keď niečo pekné vyšijem, tak si vravím, je to úplne ako z mojej dediny,“ spomína pani Zuzana Pačenovská.

Za čias mladosti pani Zuzany chodili kúpači kúpať v noci o jednej hodine. Partie šuhajov chodievali so spevom a dievčence oblievali studenou vodou, v Rejdovej sa vtedy korbáčmi nešibalo.