Kečovo je známe množstvom ľudových piesní

Obec Kečovo vydalo na konci minulého roka monografiu, ktorá sa skladá z niekoľkých kapitol a mapuje rôzne oblasti života obyvateľov Kečova.

KEČOVO. Kečovo sa môže pochváliť monografiou, ktorú uviedli do života začiatkom tohto roka.

Jej autorom je miestny obyvateľ Arpád Lörincz.

„Podklady na knihu som pripravoval takmer rok. Študoval som dokumenty v rožňavskom archíve a na internetových stránkach. Spočiatku som chcel napísať len o histórii obce, až neskôr som sa rozhodol knihu obohatiť o ďalšie zaujímavé informácie z rôznych oblastí,“ priblížil autor.

Kniha v maďarskom jazyku sa skladá z niekoľkých tematických kapitol. Približuje históriu Kečova od praveku až po súčasnosť, predstavuje národnú prírodnú rezerváciu Kečovské škrapy, najznámejšiu a najdlhšiu jaskyňu Národného parku Slovenský kras Domicu, či mapuje zvyky a obyčaje starých otcov a materí.

Fabrika na piesne

„V tejto obci sa veľmi veľa spievalo. Z Kečova pochádza veľa tradičných ľudových piesní. Keď chodili naši pútnici na púte, vždy prichádzali s novými pesničkami. Ľudia z okolitých dedín si nás často doberali, že sme fabrikou na piesne. Takýto názov nesie aj moja kniha,“ vysvetlil Lörincz.

V súťažiach piesní sa účinkujúci vždy umiestňovali na popredných miestach. V Kečove dodnes pôsobí ženský spevokol.

V kapitole kultúra a vzdelanie sa čitateľ dozvie, že v 50. rokoch 16. storočia obec zrovnali Turci so zemou. Ďalší osadníci prišli do týchto končín v 50. rokoch 18. storočia.

Prvá písomná zmienka o obci Kečovo sa datuje do roku 1272, kedy sa nazývala Kucheu.

Počet obyvateľov klesá

Nemenej zaujímavou časťou sú štatistické výsledky dvoch storočí, kde sa dočítate, že v Kečove žilo v roku 1880 409 obyvateľov a v roku 2011 ich bolo 375.

„Do roku 1989 počet ľudí každoročne rástol. Po nežnej revolúcii a zrušení miestneho JRD začali mladí ľudia odchádzať za prácou do zahraničia,“ opísal dôvody klesajúceho demografického vývoja.

Ďalšia kapitola hovorí o miestnych remeslách. Typickým remeslom mužov z Kečova bolo pálenie vápna a drevného uhlia, ženy sa venovali tkaniu, rozšírená bola aj poľnohospodárska výroba.

Pozitívne reakcie

Monografia bola vydaná v počte 200 kusov a časť rozdaná tým, ktorých sa to najviac týka, rodinám žijúcim v Kečove. Autor sa doteraz stretol len s pozitívnou reakciou.

„Napísať knihu je jednoduché, ak máte dostatok materiálov. Ale ich vyhľadanie a štúdium je veľmi prácne a náročné na čas,“ uzatvára rozhovor A. Lörincz.