Významná osobnosť preslávila gemerskú obec Gemerská Poloma, v ktorej sa P. Madáč narodil. Práve jemu je venovaná jedna z posledných knižných publikácií s názvom Chýreční Slováci v dejinách veterinárstva feudálneho Uhorska. Vyšla v Inštitúte vzdelávania veterinárnych lekárov v Košiciach.
GEMERSKÁ POLOMA. Autorom publikácie je Ladislav Husár, knihu okrem iného lektoroval aj niekdajší starosta obce Ján Chanas spolu s Jozefom Blechom.
O teológie k medicíne
Madáč sa narodil v roku 1729 vo Veľkej Polome (v súčasnosti Gemerská Poloma). Bol doktor medicíny a slávny odborník fyziky Gemerskej župy.
Popri svojom neúnavnom štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv nebeských telies na dojčiace matky. To znamenalo jeho odklon od teológie k medicíne.
Na akadémii vo Wittenbergu získal nakoniec titul doktora medicíny.
Vrátil sa do svojho rodného kraja, kde vykonával činnosť v Rožňave a Štítniku. Jeden z jeho synov sa stal chirurgom, druhý lekárnikom. P. Madač zomrel v roku 1805 na pľúcnu chorobu. Významného rodáka dodnes v obci pripomína pamätná tabuľa, ktorú mu dali pred rokmi vyhotoviť jeho rodáci.
Madáča viacerí historiografi zaraďujú medzi priekopníkov, resp. zakladateľov verejného zdravotníctva na Slovensku.
Počas štúdia vo Wittenbergu sa zaoberal štúdiom opatrení proti výskytu infekčných chorôb u ľudí, zaoberal sa však aj nákazami medzi zvieratami, čo neskôr aj v praxi využil.
Keď v obci Slavošovce v roku 1778 vypukla nákaza slintačky a krívačky hovädzieho dobytka, bol to práve on, kto vypracoval správu o výskyte tejto nákazy aj o jej priebehu a vypracoval opatrenia, pokyny pre chovateľov dobytka.
Za hlavnú príčinu rozšírenia a pôvodcu nákazy označil stojatú a hnilobnú vodu blízko dediny, z ktorej často dobytok pri pasení pil.
Podľa dobových záznamov mali v tom čase chovatelia v Slavošovciach takmer 120 kusov hovädzieho dobytka.
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
