V týchto dňoch vydal Obecný úrad v Slavošovciach brožúru s názvom Ich mená a činy zostanú živými, ktorá pripomína 70. výročie tragickej udalosti v obci. Jej autor je žijúci svedok nešťastia Milan Sajenko. Vyše polstoročia zbieral podklady na knižné spracovanie.
SLAVOŠOVCE. Dňa 23. decembra 1944 došlo k tragickému výbuchu na mieste partizánskeho štábu v Slavošovciach, pri ktorom zahynulo vyše 30 osôb. Explóziu zažil na vlastnej koži vtedy 11-ročný Milan Sajenko.
Na tento smutný deň má dodnes živé spomienky.
„Partizáni skupiny Sláva sa vrátili z bojovej akcie pod Macovým vŕškom. Hneď potom sa v budove štábu pripravovali na poradu ilegálni pracovníci a partizáni. Z neznámych príčin však došlo k obrovskému výbuchu. Následky boli tragické. Zahynulo pri ňom veľa partizánov, ilegálnych pracovníkov aj niektorých ďalších osôb, ktoré sa v objekte nachádzali. Záchranné práce prebehli potme, z trosiek budovy neustále vyťahovali ďalších mŕtvych,“ vracia sa do spomienok.
O príčinách výbuchu bolo niekoľko verzií. Niektorí uvádzali nesprávnu manipuláciu s výbušninami, iní sa prikláňali k názoru, že šlo o sabotáž a podmínovanie budovy.
Množstvo mŕtvych
Rodina Sajenkovcov bývala neďaleko partizánskeho štábu. Zvedavý chlapec s partizánmi rád komunikoval.
„Krátko pred výbuchom ma rodičia zavolali večerať. Sadol som si za stôl. Výbuch som nepočul, pretože ma tlak zrazil k zemi. Nevedeli sme, čo sa stalo. Vyliezli sme úzkym oknom do pivničného úkrytu v susediacom dome. Keď sa v úkryte zažala petrolejová lampa pošúchal som po svetri, kde som cítil niečo lepkavé. Vtedy som zbadal, že mám ruky od krvi. Črepina mi poškodila ľavú časť hlavy a navždy poškodila sluch. Na ľavé ucho počujem oveľa slabšie,“ vysvetlil senior.
Susedia Sajenkovcom navrhli, aby išli prenocovať do dediny k ich rodičom. Malý Milan prešiel vyše dva kilometre s jednou bosou nohou.
„Vôbec som nevnímal, že som kdesi stratil papuču. Zatiaľ na mieste výbuchu pokračovali záchranné práce. Keď sme prechádzali okolo lekárskej ambulancie, ležalo tam množstvo mŕtvych,“ povzdychol M. Sajenko.
Srdcová záležitosť
Priamy svedok nešťastia vyše 50 rokov zbieral dobové artefakty a dokumenty, dotýkajúce sa spomínanej udalosti.
Chodieval po obciach, navštevoval rodiny, zaznamenával osudy mŕtvych hrdinov. Spracované údaje vyšli v knižnej podobe pri príležitosti 70. výročia tragickej udalosti.
Publikáciu s názvom Ich mená a činy zostanú medzi živými vydal Obecný úrad v Slavošovciach v spolupráci s oblastným výborom SZPB v Rožňave.
Autor M. Sajenko pripúšťa, že príprava publikácie bola jeho srdcovou záležitosťou.
„Rodiny a pozostalí si to zaslúžia. Všetci, ktorí sa zapojili do SNP, nešli do toho zo zištných dôvodov. S odstupom 70 rokov sa vraciame k tejto udalosti, aby sme si pripomenuli, že obete mladých ľudí, partizánov nielen z Gemera, neboli márne,“ uzatvára rozhovor čiperný osemdesiatnik.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
