Citary sú od 17. storočia známe na celom Slovensku. Strunový hudobný nástroj má svoj neopakovateľný zvuk. Pred desaťročiami si citara získala Gabriela Ulmana z Krásnohorskej Dlhej Lúky. Svoje majstrovstvo odovzdáva aj pri výučbe detí v hre na tomto hudobnom nástroji.
KRÁSNOHORSKÁ DLHÁ LÚKA. V živej hudobnej praxi sa dodnes citary zachovali na južnom Slovensku a medzi dolnozemskými Slovákmi.
Jeho hudobné začiatky siahajú do študentských čias. Na internáte v Tornali ho kamaráti – spolužiaci učili brnkať na gitare.
Gabriela hra i nástroj zaujali natoľko, že aj po skončení školy sa venoval hre na gitare. Od rodičov ju dostal do daru. Odtiaľ bol iba krôčik ku citare.
„V maďarských televíznych programoch som často sledoval rôzne súťaže v hre na hudobných nástrojoch. Medzi nimi nechýbala citara. Ihneď ma očarila. Túžil som sa naučiť na nej hrať. No nešiel som ľahšou cestou, že si nástroj zakúpim. Rozhodol som sa vyrobiť si sám svoju vlastnú citaru,“ zaspomínal na svoje začiatky Gabriel.
Už ako mladý pracujúci muž sa pustil do výroby nástroja.
„Dnes si uvedomujem, že to nebolo až také ľahké. Nikdy predtým som citaru v ruke nemal. Keď ste mladý a pre niečo sa nadchnete, idete si za tým a nehľadíte na to či to je alebo nie je ťažké. Tak to bolo aj so mnou. Cez týždeň som pracoval ako ekonóm, po víkendoch vyrábal citaru. Zhruba po troch mesiacoch som mal nástroj hotový. Bol som nesmierne rád, že sa mi to podarilo,“ zdôraznil nadaný umelec.
Prvý veľký úspech
Na citare hrával v mládežníckom klube v obci. Začínal s vystúpeniami na rôznych podujatiach okresu i regiónu.
So svojou citarou prešiel celé Slovensko. Dodnes si spomína na svoje prvé vážnejšie vystúpenie. Bolo to v roku 1973, krátko potom, čo si vyrobil svoju vlastnú citaru. Gabriel vycestoval do Bratislavy na celoštátnu talentovú súťaž.
„Keď som prvýkrát vstúpil do PKO a uvidel to veľké javisko, úprimne, zľakol som sa. O to väčšie však bolo moje prekvapenie, keď pri vyhlasovaní víťazov zaznelo moje meno,“ prezradil svoj prvý veľký úspech G. Ulman.
Už na ďalší rok nasledovalo vystúpenie na tradičných Gombaseckých slávnostiach i ďalšie vystúpenia.
„Väčšinou hrávam maďarské ľudové piesne, ktoré sú mojou srdcovou záležitosťou, ale na želanie hrávam aj slovenské ľudovky.“
Osudová citara
Gabriel svoje majstrovstvo v hre na citare si dnes nenecháva len pre seba. Hrať na tomto hudobnom nástroji učí aj deti.
„V živote by som nebol povedal, že deti budú mať taký záujem o hru na citare. To ich nadšenie a snaha učiť sa ma dojíma. Mám niekoľko zverencov. Niektorí z nich vystupujú aj na rôznych hudobných súťažiach a majú už aj prvé úspechy,“ poznamenal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
