Šindle z dielne učiteľa zdobia kultúrne pamiatky

Ondrej Dovalovský z Rejdovej je učiteľ. Vo voľných chvíľach sa venuje nezvyčajnej záľube.

Ondrej Dovalovský z Rejdovej je povolaním učiteľ. Vo voľných chvíľach sa venuje nezvyčajnej záľube. Ručne vyrába káľané a strúhané šindle, ktoré sú ozdobou striech mnohých kultúrnych pamiatok.

REJDOVÁ. Láska k drevu je podľa učiteľa dobšinského gymnázia Ondreja Dovalovského cit, ktorý sa nedá vypestovať.

„Vyrastal som na dedine, ktorá je obkolesená horami. Odmala som pracoval s drevom pri zabezpečovaní tepla domova. V tejto lokalite je chladno väčšiu časť v roku, a tak treba do domácností nachystať dostatok dreva,“ opisuje O. Dovalovský.

Tvrdí, že aby drevo dalo svoje teplo, musí sa každý dobrý hospodár sedemkrát zapotiť. Po prvý raz pri zoťatí stromu a porezaní dreva na pne.

„Druhýkrát pri jeho nakladaní na voz, tretí po vyložení na dvore. Ďalej sa zo mňa leje pot pri ukladaní dreva do šrámky. Horúco je nám aj na jeseň, keď je drevo suché a reže sa na klátiky. Šiestykrát sa zapotíme, keď drevo ukladáme do drevárne a naposledy, keď putuje do kotolne,“ vyratáva.

Vybrať drevo je umenie

Pred 30 rokmi vystrúhal prvý šindeľ, keď bolo treba opraviť deravú strechu prababkinej sestre.

„Otcov bratranec Ondrej Kračun Lang, ktorý celý život prežil v lese, mi dal základy. Od tých čias sa venujem výrobe káľaných a strúhaných šindľov. Všetky sú ručne pražené, čo znamená, že majú drážku na chrbte šindľa. Do nej sa založí predná časť ďalšieho kusa,“ vysvetľuje šindliar.

Zhotoviť dobré šindle však nie je také jednoduché.

„Vyrábajú sa len z kvalitného smreka. Vybrať dobré drevo je hotové umenie. Z tisíc stromov je vhodný len jeden. Priemerná výťažnosť z každého pňa je 18 kusov. Každý šindeľ je originál. Štiepenie dreva nie je rovnaké, každý ťah noža po vykáľanom šindli je iný. Pri tejto výrobe nenájdete duplikát,“ hodnotí s úsmevom.

Miera v oku

Úzka drevená doštička na pokrývanie striech je dlhá 50 centimetrov. Na meter štvorcový je potrebných 55 - 60 kusov šindľov, čo je asi 8-hodinová šichta.

„Je to fyzicky náročná práca. Jej jedinečnosť spočíva v tom, že pri majstrovaní netreba elektrické nástroje. Vystačím si s minimálnym množstvom náradia. Každý šindeľ má presne 3-centimetrovú hrúbku, ktorú nemeriam. Za tie roky mám mieru v oku,“ konštatuje Rejdovčan.

V dedine sa výrobe šindľov dlhodobo venujú aj jeho dvaja bratranci Marián a Marek Dovalovskí. Spolu navštevujú jarmoky a rôzne podujatia.

„Toto remeslo sa pomaly vytratilo. Názornými ukážkami sa snažíme najmä mladej generácii predstaviť túto činnosť. Mnohí zvedavci sa pokúšajú šindeľ vyhotoviť a konštatujú, že na to treba veľa sily,“ hovorí.

Pokračovateľov v tomto remesle má aj vo vlastnej domácnosti. So záujmom sa priúčajú jeho 13-roční synovia Peter a Martin.

Drevené nástroje na gazdovstve

Každý gazda si v minulosti sám strúhal šindle a ďalšie nástroje potrebné na hospodárstve. Patrili k nim hrable, vidly či kuchynský riad.

Dovalovský dodnes používa vyše storočný obojručný nôž, ktorý zdedil od pradeda. Priznáva, že podobné sa dajú kúpiť aj v špecializovaných obchodoch, ale s kvalitou tohto noža sa porovnať nedajú.

Drevené šindle sú v súčasnosti ozdobou najmä starých dreveníc a objektov vyhlásených za kultúrne pamiatky.

Pred 24 rokmi O. Dovalovský zakrýval rotundu na Krásnej Hôrke. Strecha pri požiari hradu ľahla popolom.