V júni tohto roku dokončila vysokoškolské štúdium a získala tak najvyššiu trénerskú kvalifikáciu. Ako prvá na Slovensku.
ROŽŇAVA. Taekwondo N. Angyalovú uchvátilo hneď na prvom tréningu. Odvtedy už síce prešlo pár rokov, no jej záujem o tento bojový šport je rovnako silný ako bol vtedy. Hlavne o taekwondo, no aj o inom sme sa porozprávali s trénerkou Taekwondo Hakimi Rožňava Norou Angyalovou.
Taekwondo sa venujete roky, no bolo to prevažne vo voľnom čase. Čo bolo podstatné pri rozhodovaní o tom, že sa ním začnete aj živiť?
„Áno, je to už 19 rokov nepretržite. Od začiatku ma taekwondo uchvátilo a to natoľko, že som hneď vedela, že raz chcem byť trénerkou. Najskôr som trénovala pod vedením MUDr. Eidi Hakimi a to 8 rokov, s nadšením som vykonávala asistentku trénera a posledných 11 rokov som hlavnou trénerkou klubu, nakoľko MUDr. Eidi Hakimi odišiel zo Slovenska za prácou. Pred desiatimi rokmi sme založili občianske združenie Taekwondo HAKIMI Rožňava, čo určite v septembri oslávime. (úsmev) Trénovanie prebiehalo vo večerných hodinách, po osemhodinovej práci, postupne ako sme založili občianske združenie, pribudlo aj povinností a prijala som aj funkcie v Slovenskej asociácii TKD WTF. Najskôr ako predsedníčka propagačnej komisie, potom ako predsedníčka trénersko-metodickej komisie a trénerka štátnej reprezentácie pre poomsae pre všetky kategórie. V súčasnosti už som neprijala žiadnu funkciu v SATKD WTF kvôli štúdiu a hlavne kvôli rodine. V dobe, kedy som sa rozhodla niečo v živote zmeniť, bolo to v roku 2008, lebo som to všetko nestíhala, som sa bez váhania rozhodla čo budem určite robiť. V práci som dala výpoveď a rozhodla som sa venovať čisto taekwondo. Vedela som, že bude veľmi ťažké sa tým uživiť, ale predsa som to riskovala a nikdy som to neoľutovala.“
Aké boli roky štúdia. Aký to bol pocit byť prvou trénerkou s najvyššou kvalifikáciou?
„Rok na to, ako som dala výpoveď, som začala študovať externe na vtedajšej Fakulte humanitných vied (v súčasnosti je to už Filozofická fakulta) Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Prihlásila som sa na program šport, čo zahrňovalo učiteľstvo TV a športovú špecializáciu. Nakoľko vtedy sa ešte nedala študovať špecializácia taekwondo, rozhodla som sa študovať špecializáciu všeobecnú, a to „kondičný tréner“. V prvom semestri som sa pri rozhovore s profesorom z fakulty zmienila o tom, čo je potrebné k tomu, aby sa dala študovať na škole špecializácia taekwondo. Profesorova odpoveď bola, stačí, keď asociácia alebo zväz poskytne garanta pre štúdium, ktorý môže byť aj zo zahraničia, poslať jeho dokumenty a ja musím byť s tým garantom v kontakte dvakrát do roka, musela som odovzdať taekwondo životopis a splniť niektoré podmienky, ktoré musia splniť všetci, čo študujú športovú špecializáciu. Takže vďaka SATKD WTF, ktorá poskytla garanta pre moje štúdium, a to Veľmajstra Jae-Hee Chang, držiteľa 8. DAN-u a vďaka profesorovi z fakulty som od 2. ročníka bakalárskeho štúdia študovala špecializáciu taekwondo. Roky štúdia boli pre mňa veľmi prínosné. Študovať som išla so zámerom byť lepším, znalejším trénerom, chcela som pochopiť a vedieť, ako správne trénovať, čo mi veľmi pomohlo v príprave tréningových procesov. Neviem, ako by som opísala pocit byť prvou trénerkou s najvyššou kvalifikáciou, lebo takto som to nevnímala. Pre mňa bolo najdôležitejšie školu úspešne dokončiť, čo sa mi aj podarilo, nakoľko som do magisterského štúdia nastupovala s akurát porodeným synom, takže následné dva roky štúdia neboli vôbec ľahké. Študijné povinnosti sa veľmi bili s mojimi materinskými pudmi. Zo začiatku bolo ťažké sa niečo naučiť na skúšku a písať seminárne práce, keďže som bola neustále unavená. Časom to bolo prijateľnejšie, ale veľmi ma trápilo, že nemôžem toľko času venovať svojmu synovi, koľko by som chcela a koľko by to on potreboval. Do toho všetkého som stále bola trénerkou svojho klubu, takže dva mesiace po pôrode som už bola späť v telocvični. Bolo to úžasné ale aj veľmi náročné obdobie a som rada, že som obdobie študijných povinností úspešne ukončila.“
Čím si vás taekwondo získalo?
„Keď som sa po prvýkrát prišla pozrieť na tréning taekwondo pred 19 rokmi, bola som uchvátená, čo všetko tí cvičenci dokázali vykonať a tá dynamika, tie kopy, bola som úplne hotová a povedala som si, toto je to, čo chcem robiť, toto všetko chcem vedieť. A robím to doteraz.“
Boli ste aj v Kórei. Ázijský pohľad na ženy je trochu iný ako európsky. Odzrkadlilo sa to nejako v rámci taekwondo? Neobjavili sa za ten čas, čo sa venujete taekwondo nejaké predsudky, či už na Slovensku alebo zahraničí?
„V Kórei, v kolíske taekwondo som bola dvakrát. Prvýkrát v roku 2006 na dvojmesačnom pobyte na Kyung-Hee Univerzite, kde som sa zúčastnila programu pre trénerov a dodnes čerpám z toho tréningového procesu. Tieto dva mesiace mi dali v taekwondo veľmi veľa a to, čo som sa naučila v Kórei, to trénujem aj svojich zverencov. Druhýkrát som bola v roku 2011 na týždňovom seminári pre inštruktorov taekwondo, kde som po úspešne absolvovanej skúške získala ako prvá z trénerov zo Slovenska certifikát Inštruktora 3. triedy Taekwondo. Byť v Kórei, trénovať, spoznávať krajinu, kultúru, mentalitu ľudí je snáď snom každého taekwondistu. Nemyslím si, že by boli ženy v taekwondo inak vnímané ako muži. To môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti. V roku 2011 sme mali praktickú prednášku zápasníckych zručností priamo v kolíske taekwondo v Kukkiwone s tým istým majstrom, Chang Myung-Sam, ktorý ma trénoval v roku 2006 a pamätal si ma a mňa, ženu zavolal na pódium, aby som predviedla ukážky kopov základných jednosekundoviek pred vyše 150-imi trénermi taekwondo z celého sveta. Bola to pre mňa obrovská a nezabudnuteľná pocta. Čo sa týka nejakých názorov na ženy ako trénerky, to sú samozrejme rôzne. Ja sama som si myslela, že možno preto netrénuje u nás toľko juniorov a seniorov, že som žena. Netuším, ako to je, ale viem jedno, kto chce trénovať, ten trénovať bude, nech je trénerom muž alebo žena. Dôležité je, že to, čo robíte, robíte so srdcom.“
Dá sa na Slovensku taekwondom uživiť?
„Áno, niektorí tréneri sa živia taekwondom, ale len vo veľkých mestách, kde je vyšší počet obyvateľstva a viacerí si vedia dovoliť zaplatiť mesačný poplatok dvoj- až trojnásobne vyšší ako máme my v Taekwondo HAKIMI Rožňava.“
Aké sú vaše plány do budúcnosti?
„Veľké plány nemám, len realistické, starať sa o rodinu a byť ešte lepšou trénerkou než som bola doteraz a ostatné čas ukáže...“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
