V Rožňavskej hvezdárni je ojedinelé zariadenie – pravdepodobne najväčšia slnečná pec na Slovensku. Jej história je opradená rúškom tajomstva. Solárnu pec našiel a vykopal zo zeme v areáli rožňavskej hvezdárne amatérsky astronóm Juraj Lörinčík pred dvadsiatimi rokmi. Prečo bola zasypaná v zemi, nie je známe. Veľká solárna pec dnes stojí nad Rožňavou vedľa o niečo menšej pece. Vek oboch sa odhaduje na 50 rokov.

ROŽŇAVA. Rožňavská hvezdáreň, týčiaca sa nad mestom, sa môže pochváliť dvomi slnečnými pecami, ktoré sú napájané energiou slnečných lúčov.

Ich využitie demonštruje Juraj Lörinčík priamo pred očami ohúrených divákov.

V areáli hvezdárne môžu návštevníci za slnečného počasia obdivovať dva okrúhle predmety so zrkadlovým podkladom, ktoré boli vyrobené asi pred polstoročím.

Menšiu solárnu pec s priemerom 60 centimetrov, väčšia dosahuje 1,5–metrový priemer. Na rozdiel od veľkých svetových pecí je ich využitie v rovine výchovno–vzdelávacej.

„Pre školské exkurzie, ktoré chodia počas podujatia Európskych solárnych dní, najčastejšie v máji, sa tieto pece stávajú najväčším lákadlom ukážok prác solárnych termálnych energetických zariadení na hvezdárni. Jedinou podmienkou úspechu ukážky musí byť pekné počasie,“ vysvetľuje Lörinčík.

Solárny čaj či pečená káva

Medzi najjednoduchšie ukážky solárneho využitia zariadení patrí demonštrácia s obyčajným čajníkom naplneným vodou.

Uchytený na správnom mieste sústreďuje slnečné lúče do jedného bodu, čím dochádza ku koncentrácii energie.

„V praxi to znamená, že čajník s vodou je za ideálnych podmienok schopný za niekoľko minút zohriať vodu do bodu varu a pripraviť atypický solárny čaj či kávu. Zdravo chutí aj opečená klobása,“ opisuje s úsmevom astronóm.

Pozitívne skúsenosti majú vo hvezdárni aj s olovom, ktoré sa v oceľovej lyžici roztaví za niekoľko minút. Veľká pec je schopná vyprodukovať v ohnisku vyše 300 stupňov Celzia.

„Pri testovaní dosiahla v prípade slnečného dňa, ktorých je u nás menej, nominálny výkon približne 1 kW,“ upresňuje.

Poklad v zemi

Nebyť všímavého J. Lörinčíka, verejnosť by sa možno nedozvedela, aký poklad ukrývala zem na východnej strane areálu rožňavskej hvezdárne.

„Pred dvadsiatimi rokmi rástli v tejto lokalite jablone. Pri hrabaní lístia pod stromami som našiel miesto, z ktorého sa ozýval dutý zvuk. Objavil som tam veľkú slnečnú pec, ktorá celé roky ležala zrkadlom nadol. Za pomoci druhých sme predmet vykotúľali. Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomil, aká vzácnosť sa tu ukrývala. Dnes sa môžeme len dohadovať, či to bol zámer, alebo ju predchádzajúci gazdovia na hvezdárni nechali napospas osudu,“ vracia sa do spomienok astronóm.

Podľa jeho slov zatiaľ väčšiu slnečnú pec na Slovensku neobjavil. „U nás je veľmi málo takýchto zariadení. Možno aj sú, len o nich nemám vedomosť,“ zamýšľa sa.

Ilúzia hviezdneho priestoru

Bývalý učiteľ matematiky tvrdí, že je možné urobiť si takúto solárnu pec v domácich podmienkach, napríklad z parabolických antén satelitných prijímačov na domoch.

„Šikovný kutil, ktorý by si tanier oblepil zrkadielkami, by mohol zariadenie využívať na ohrev teplej vody, čo by znamenalo pozitívny zásah do energetickej bilancie domácností,“ domnieva sa J. Lörinčík.

Ak je zaujímavosťou využitie solárnej pece počas dňa, ešte pozoruhodnejším je zážitok za jasnej noci.

„Keď je veľká pec v horizontálnej polohe a nad hlavou sa trblietajú hviezdy, návštevníkom odporúčam skloniť hlavu do taniera. Pec vo svojej ohniskovej rovine vytvorí 3D ilúziu hviezdneho priestoru. Nedá sa opísať slovami, aký je to pocit, keď okolo seba vidíte tisíce hviezd. Tie sú ale v skutočnosti nad hlavou. Princíp 3D televízorov bol známy už v dávnych dobách bez použitia 3D okuliarov,“ lúči sa s nami zanietený astronóm.

Funkčná je aj menšia pec. Pri správnom nastavení vzbĺkne palica ako fakľa.
Foto: ešl

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer