Ultramaratónec Adrián Dovala má nové maximum. V sobotu zvládol odbehnúť vzdialenosť dvoch maratónov, teda 84,5 kilometra.
ROŽŇAVA. Stalo sa tak v rámci 2. ročníka bežeckého podujatia Deň behu s Adriánom. Určené však bolo všetkým, ktorí chceli urobiť niečo pre svoje zdravie. Bez ohľadu na dosiahnutý čas či odbehnutú vzdialenosť. Po nezvyčajnom výkone sme ultramaratóncovi A. Dovalu položili pár otázok.
V sobotu ste zvládli vlastne dva maratóny. Ako sa bežalo?
„Doteraz som odbehol najdlhšiu vzdialenosť bez zastavenia 75 km v minulom roku na tomto podujatí. Ako som sľúbil minulý rok, odbehol som 84,5 km čo je vzdialenosť dvoch po sebe nasledujúcich maratónov. Zvládol som to za 9 hodín a 18 minút. Pre nás ultrabežcov je dobré, keď máme podporu počas behu aj od iných bežcov, ktorí bežia rovnakú vzdialenosť. Preto som oslovil pred behom Eda Magutha z Popradu, ktorý sa venuje tiež ultrabehom a som rád, že moje pozvanie prijal. Odbehli sme spolu veľké množstvo kôl a určite aj on mi pomohol k tomu, že som nakoniec úspešne zvládol plánovanú vzdialenosť. Nemôžem však zabudnúť aj na ďalších bežcov, ktorí si prišli zabehať, najmä Ruda Mičudu, s ktorým som odbehol posledné hodiny behu.“
Prišla na vás počas behu kríza, alebo to bolo v pohode?
„Prvý maratón som odbehol bez problémov. Horšie to už bolo v druhej polovici. Pripisujem to hlavne slabšej príprave. V marci som sa vrátil z pretekov v Maďarsku a odvtedy som toho nabehal menej ako bolo potrebné. Nakoniec som to síce zvládol, ale boli chvíle keď som sa trápil. Mal som problém so žalúdkom, bolo ťažké dostať niečo do seba. Nakoniec sa potvrdilo, že všetko potrebuje čas. Mierne som spomalil a problémy sa zmiernili a posledné 3 hodiny som bežal len na banánoch a čistej vode.“
Počasie síce nebolo slnečné, ale to vám asi nevadilo. Pomohlo pri zdolávaní kilometrov?
„V minulom roku bolo veľmi teplo. Teplota sa blížila k 30 stupňom Celzia. Teraz bolo takmer celý deň zamračené a dážď, ktorý sa spustil niekoľkokrát, sme brali ako osvieženie. Teplota bola tak akurát. Spoločne s Edom sme sa zhodli, že sme mali ideálne podmienky pri zdolaní plánovanej vzdialenosti. Horšie to už asi brali rekreační bežci, či bežci, ktorí nakoniec neprišli.“
Ako sa pozeráte na účasť. Prekvapilo vás, že ste neboli sám, kto túto vzdialenosť zvládol spolu s vami?
„Účasť bola vyššia ako minulý rok, takže spokojnosť. Keby nepršalo určite by sa ešte niekoľko bežcov odhodlalo a pridali by sa k nám. Veď hlavným cieľom nie je boj s časom, ale sebaprekonávanie a snaha odbehnúť čo najviac kilometrov akýmkoľvek tempom. Ako som už spomenul, pozval som Eda a som veľmi rád, že moje pozvanie prijal a som rád, že sa po vyhlasovaní výsledkov vyjadril, že sa mu myšlienka tohto behu páči a pokúsi sa podobný beh zorganizovať aj v Poprade. Poďakovanie patrí aj riaditeľke CVČ Izabelle Hurajtovej a všetkým, ktorí sa postarali o kvalitne zvládnutú organizáciu Dňa behu s Adrianom."
Čo rozhodlo, že ste sa podujali odbehnúť práve dva maratóny? Máte už plán do budúcoročného Dňa behu s Adriánom?
„Pre bežného človeka je nepredstaviteľné odbehnúť čo len jeden maratón. Hlavným dôvodom prečo som v tomto roku odbehol 84,5 km je ten, aby som trocha motivoval iných, hlavne začínajúcich bežcov. Keď môžu vidieť, že sa dá bežať aj viac ako 9 hodín bez prestávky. Toto už síce nie je beh pre zdravie, ale touto cestou sa nemusia vydať. Dôležité je, aby mal každý z behu radosť. Počas takéhoto behu je len otázkou času, kedy sa stretneme s krízou. Len málokto si vie predstaviť s čím všetkým musíme počas takého behu bojovať. Pritom zdá sa to také jednoduché, pomalé vyrovnané tempo, ktoré však skrýva množstvo nástrah. Nerád si dávam nereálne ciele, ktoré by som nemohol splniť. Preto všetko bude závisieť od toho, akú budem mať formu a koľko budem mať predtým nabehané. Preto presnú vzdialenosť, prípadne čas, ktorý budem behať si nechám na neskôr.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
