Záhadou tejto technickej stavebnej pamiatky je jej presný vek. Zápisy v historických análoch o výstavbe najstaršej časti múra sa nezachovali.
DOBŠINÁ. Od minulého mesiaca sa pustili do opráv rozpadávajúceho sa múra na Zimnej ulici remeselne zruční Dobšinčania.
Samospráva na základe projektu na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti zamestnala desiatich vyučených murárov a ďalších, ktorí majú v tejto profesii skúsenosti.
Podľa slov konateľa Podniku služieb mesta v Dobšinej Tibora Harmathu zub času sa zahryzol do pamiatky, z ktorej začali na niektorých častiach vypadávať kamene.
„Renovácia bola nevyhnutná. Opravy neriešia statiku. Do prázdnych miest sa vloží vyhovujúci kameň. Podobne sa omietnu ďalšie miesta, kde kamenie opadáva,“ vysvetlil konateľ.
Pracovníci podieľajúci sa na rekonštrukcii múra zhodnotili, že oprava kamennej steny je veľmi prácna. „Musíte nájsť vhodný kameň nielen veľkosťou, ale aj tvarom, aby presne zapadol a držal,“ vysvetlil jeden z nich.
História
Na Zimnej ulici žili v minulosti baníci a remeselníci, neskôr domy obývali majetnejší Dobšinčania so svojimi prevádzkami. Stavba múru v tejto lokalite Dobšinej mala svoje opodstatnenie. Bola nielen oporou strmého brehu, ale aj zabezpečovala rovný prístup k domom.
Kedy sa táto technická pamiatka postavila, je dodnes záhadou. V análoch sa zmienka o múre nezachovala. Tibor Harmatha, ktorý sa vo voľnom čase venuje histórii mesta, má svoju teóriu.
„Podľa druhu kameňov sa oporný múr pravdepodobne postavil v čase rekonštrukcie neskorogotického kostolíka v roku 1891. Ďalšie časti sa stavali postupne v časoch krízy. Postavený oporný múr dokumentuje aj historická fotografia asi z roku 1914.“
Ručne vyrobené zábradlie
O tom, že mesto pri výstavbe múra myslelo na svojich remeselníkov, svedčí ručne vyrobené kovové zábradlie na vrchu múra. Zhotovili ho na objednávku mesta viacerí dobšinskí kováči, a preto je na každom úseku Zimnej ulice kovanie zábradlia iného vzoru. Súčasťou múru sú vybudované vodné nádrže ktoré boli nielen zdrojom pitnej vody, ale poslúžili aj počas požiarov.
Oporný múr miestni často nazývajú aj hladovým, keďže jeho obnova sa udiala počas veľkej hospodárskej krízy po roku 1929. V čase nezamestnanosti zabezpečoval aspoň malé živobytie pre nezamestnaných, ktorí na ňom vykonávali drobnú údržbu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
