Pre Betliarčana Pavla Kušniera mali zvláštny nádych a to nielen tým, že sedel ako spolujazdec vo víťaznej Škode Fabia WRC pilotovanej Karlom Trněným.
BETLIAR. V slovenskej rely sa Pavol Kušnier pohybuje už od roku 2002. Na trať Valašskej rally sa vrátil po desiatich rokoch. Ako sám hovorí, aj keď mali niekoľko spoločných čŕt, boli úplne iné. Návrat na „Valašku“ i premiéru ako spolujazdec vo vozidle WRC si užil naplno. O pretekoch, želaniach, obľúbených tratiach sme sa porozprávali s navigátorom Pavlom Kušnierom.
Na Valašskej rally ste mali niekoľko premiér, prvýkrát vo WRC, prvýkrát víťaz v absolútnom poradí. Okrem toho ste sa na Valašskú rally vrátili asi po desiatich rokoch. Čo z tohto všetkého vás najviac potešilo?
„Potešil ma štart na tejto rely, ktorý bol umocnený vysnívaným autom a korunovaný absolútnym víťazstvom. Bol to veľmi krásny deň, ktorý sa zvykne označovať ako Vianoce. Na Valašskej rally som prvýkrát štartoval v roku 2004, vtedy to bola spoločná súťaž s Rally Tatry a štartoval som zhodou okolností tiež s Karolom, ale Tonhauserom a tiež na fabii, ale vtedy na tej najslabšej v úprave skupiny N. Aktuálna „Valaška“ však bola úplne iná, boli to nové trate, jedine Bystřička sa šla aj v roku 2004, no vtedy táto valašská bomba merala 25 kilometrov.“
Ako ste sa na sedadlo spolujazdca vo Fabii WRC vlastne dostali?
„Bola to veľká zhoda náhod a vďačím za to hlavne Vlastovi Majerčákovi, ktorý mi to po zranení stáleho spolujazdca Karola Trněného 'vybavil' v tíme KL Racing.“
Aké boli pre vás preteky? Ako sa vám navigovalo vo WRC?
„Preteky boli jedným slovom úžasné. Nastupoval som na ne s menšími obavami z nedoliečenej choroby, ktorá ma sprevádzala na rely v Miskolci a skomplikovala nám tam situáciu. Auto som vôbec nepoznal a prvýkrát som v ňom sedel až cestou na štart prvej rýchlostnej skúšky. Bolo to to najvýkonnejšie v čom som doposiaľ sedel. Pocitovo doslova letí a mal som pocit, že neviem či ideme hore alebo dole kopcom, stále to letelo, no na druhej strane som sa v ňom cítil bezpečne a aj komfortne, bolo tam dosť miesta aj pre spolujazdca. Je to auto s výbornými jazdnými vlastnosťami.“
Aktuálna sezóna je už tretia, ktorú jazdíte s P. Nagyom. Obhajujete prvenstvo v triede 6 z minulého roka. Ako to bude ďalej, keďže Trněný bude jazdiť aj slovenský seriál?
„Áno, s Palim Nagyom pokračujeme v tejto sezóne ďalej v triede 6 s Citroënom C2R2MAX. V našej triede je tento rok ohlásená výborná konkurencia, šesť až osem áut, takže sa veľmi tešíme na súboje s našimi súpermi. S Karolom Trněným to bol skôr epizódny štart, po doliečení jeho stáleho spolujazdca bude Karel s ním pokračovať ďalej, či už v slovenskom šampionáte, alebo v českých šprintoch.“
V slovenskej rely sa pohybujete už od roku 2002. Stále ako spolujazdec. Nelákalo vás to za volant?
„Klamal by som ak by som tvrdil, že nie. Od začiatku som chcel jazdiť, no presadiť sa je ťažké a hlavne odkedy sa medzi týmito rýchlymi jazdcami pohybujem, utvrdil som sa v tom, že moje schopnosti nestačia na to sedieť za volantom. Tak ako to vo svojej knihe Bezpečná rýchlosť opísala poľská legenda rely Sobieslaw Zasada, športovo jazdí veľa jazdcov, no k pretekárskej jazde sa preklopí len veľmi malé percento. Som však rád, že môžem tento šport robiť aj týmto spôsobom. Musím však poznamenať, že vďaka Maťovi Pavlíkovi som v roku 2002 štartoval ako jazdec v pretekoch automobilov do vrchu na Dobšinskom kopci.“
Navigovali ste viacero jazdcov. Ako sa s nimi pretekalo? Bol niektorý, s ktorým ste si sadli viac ako s inými?
„Doposiaľ som navigoval trinásť jazdcov a vo všetkých prípadoch som mal šťastie na veľmi dobrých jazdcov vo svojich triedach. So všetkými, aspoň z môjho pohľadu, sme si sadli ako v aute, tak aj mimo prostredia pretekárskych tratí. Aj keď s niektorými som šiel len jedny preteky a vybudovali sme si priateľstvo. Stále si zavoláme alebo sa stretneme, aj keď niekedy je to sporadické. Porovnávať jednotlivých jazdcov medzi sebou sa nedá, boli to rôzne obdobia, rôzna technika, rôzna dĺžka vzájomnej spolupráce, ale aj stupeň našich skúseností. Musím povedať, že s Pali Nagyom si veľmi rozumieme a aj v aute panuje veľká pohoda.“
Poznáte slovenské preteky a trate, máte za sebou štarty v Čechách, Maďarsku či Poľsku. Ktoré z nich vás najviac oslovili? Máte nejaké vysnívané, na ktorých by ste rád štartovali?
„Páčia sa mi náročné a technické trate, hlavne lesné úseky, náročne na to, čo robí rely inou motoristickou disciplínou ako sú ostatné preteky a tým je spolupráca jazdca a spolujazdca pri príprave kvalitného rozpisu, podľa ktorého sa dá letieť.
Veľmi som si užil kultové rýchlostné skúšky slávnej Barum rally (Pindula, Troják), páči sa mi poľský Rzeszów, ale samozrejme trate, ktoré máme tu u nás na Gemeri, v okolí Rožňavy a Dobšinej. No a k tým vysnívaným tratiam by som zaradil asi rýchlostné skúšky vo Fínsku.“
Za roky pretekania boli určite lepšie aj horšie chvíle. Boli aj také, keď ste chceli s pretekaním skončiť?
„Áno. A nebolo to tak dávno. Práve prvé preteky tohtoročnej sezóny v Maďarsku boli tými, na ktoré by som najradšej zabudol, alebo si myslel, že sa mi to len snívalo. Keď som si to sám pre seba analyzoval, tak som sa dotkol aj myšlienky o skončení. Dúfam však, že už ma pri pretekaní neprekvapí žiadna choroba, aby som Palimu už nepokazil žiadne preteky.“
Okrem pretekania ste už niekoľko rokov aj medzi organizátormi pretekov v Dobšinej, či už amatérskych alebo do vrchu. Čím vás pritiahla táto práca?
„V Dobšinej sa okolo riaditeľa Marcela Kollárika točí partia veľmi zapálených ľudí pre motoristický šport. Je tam viacero aj aktívne pretekajúcich ľudí, ktorí sa snažia pripraviť pre jazdcov preteky a preniesť do nich to najlepšie, čo odpozorujú na iných podujatiach v snahe byť najlepšími. Tieto veci a snaha o pocit byť pre niečo užitočný a pomôcť je to, čo ma na tejto práci baví a napĺňa.“
Autor: pp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
