Evanjelický kostol v Dobšinej ukrýva jedinečné fresky. Stredoveká nástenná maľba zobrazujúca sv. Hildegardu z Bingenu je zrejme dôkazom pôvodu obyvateľov Dobšinej, ktorí kolonizovali mesto v 14. storočí. Maľba je v rámci Slovenska unikátna a ojedinelá.

DOBŠINÁ. Sv. Hildegarda bola mníškou žijúcou v benediktínskom kláštore. Bola veľmi vzdelaná. Písala básne, texty spevov pre ženské hlasy, venovala sa prírodnému liečiteľstvu. Počas svojho života mala množstvo mystických vízií a zážitkov.

Unikátnu maľbu na víťaznom oblúku odhalil ostatný pamiatkový prieskum a reštaurátorské práce v kostole.

„Pravdou je, že takáto maľba sa v súčasnosti v žiadnom zo slovenských kostolov nenachádza, či už v evanjelickom, alebo katolíckom. Vyvstala tak otázka, ako sa do kostola sv. Hildegarda dostala. Na začiatku to bola skutočne veľká dilema. Postavy svätcov boli zobrazované so svojimi typickými atribútmi, platí to aj v prípade sv. Hildegardy v dobšinskom kostole. Ženská postava v mníšskom rúchu drží v ruke brko na písanie textov a dlhý zvitok papiera. Spolu s rožňavskými pamiatkarmi sa nám podarilo spojiť so spoločnosťou Hildegard von Bingen Gesellschaft v Nemecku a veľa vecí objasniť,“ uviedol zborový farár Radovan Gdovin.

Sv. Hildegarda. Foto: Radovan Gdovin

Dobšinú a Bingen spájajú priezviská zosnulých

Nemeckí kolegovia boli objavom nadšení a osobne si ho boli v Dobšinej pozrieť. Potvrdili, že ide o sv. Hildegardu. Objav zo Slovenska sa dostal aj do nemeckých periodík. Do Bingenu sa osobne vybral aj R. Gdovin.

„Sv. Hildegarda je v tomto prostredí dosť uctievanou. V neďalekom kláštore sa nachádzajú aj pozostatky tejto svätice uctievané ako vzácne relikvie. Navštívili sme aj blízky cintorín, kde sme zistili zaujímavú skutočnosť. Priezviská zosnulých boli dosť podobné tým, ktoré sa nachádzajú aj v Dobšinej. Pôvodní obyvatelia mesta teda museli poznať túto sväticu z oblasti, z ktorej pochádzali a priniesli si ju aj do Dobšinej. Práve tieto identické mená, architektúra nemeckých a dobšinského kostola, freska sv. Hildegardy indikujú, že pôvodní Dobšinčania by mohli pochádzať práve z tejto časti Nemecka. Určite si to vyžaduje rozsiahlejšiu historickú štúdiu, no tie indície sú dosť výrazné,“ zdôraznil R. Gdovin.

Foto:šim

Ďalšie zaujímavé fresky v kostole

Freska sv. Hildegardy nie je jedinou v interiéri kostola. Vymaľovaná je aj druhá časť víťazného oblúka, resp. aj severná stena presbytéria s kristologickým cyklom.

Zachovaná je maľba ruky Krista pribitej na kríž, ide o výjav z Ukrižovania. Zachovaná je aj maľba hlavy jedného z lotrov, ktorí spolu s Kristom viseli na kríži, z úst ktorého dve tmavé ruky vyťahujú dušu v podobe drobného nahého človiečika.

V hornej časti víťazného oblúka je zasa zobrazené Korunovanie Panny Márie so 4 anjelmi hrajúcimi na hudobných nástrojoch. Pomerne dobre zachovaná je postava Ježiša Krista.

„Fresky z nášho kostola sú nesporne zaujímavou súčasťou našej histórie, ktorá si zaslúži našu pozornosť. Každým rokom sa v spolupráci s rožňavskými pamiatkarmi snažíme postupne interiér kostola obnovovať. Vzácne fresky sú určite zaujímavé aj pre návštevníkov nášho mesta,“ doplnil zborový farár.

Evanjelický cirkevný zbor aj v spolupráci s mestským informačným centrom vychádza v ústrety turistom, ktorí chcú zhliadnuť túto jedinečnosť mesta.

Foto: šim

Fakty

Kostol bol neskôr rozšírený o bočné lode, čím vznikol pôdorys gréckeho kríža. Začiatkom 19. storočia bol celý interiér vymaľovaný secesným rastlinným dekorom rožňavského maliara Willibalda Wolframa, pôvodom z Viedne. A práve pod touto výmaľbou boli objavené spomínané stredoveké maľby, ktorých rozsah a umelecká úroveň sú dôkazom hospodárskej prosperity mesta v 2. polovici 15. storočia.

Zaujímavosťou kostola je aj organ z roku 1874 z dielne Carl Hesse z Viedne. Ide o 140-ročný hudobný nástroj, na ktorom sa pri obradoch hráva dodnes. V sakristii kostola sa nachádza drevená pamätná tabuľa. Písaná je v latinčine i nemčine. Opisuje tragické udalosti z 15. októbra 1584, kedy do mesta vtrhli Turci a mesto vyrabovali a spustošili. Časť obyvateľstva odviedli do tureckého zajatia. l Oltár kostola pozostáva z dvoch obrazov. Na hornom je zobrazený Ježiš Kristus ako Spasiteľ sveta. Na spodnom je výjav z Poslednej večere. Zvláštnosťou oltára sú minerály, ktorými je oltár obložený.

„Ide o minerály vyťažené v dobšinských baniach, ktoré každý rok na turíčne sviatky prinášali baníci ako vďaku za Božiu ochranu do kostola. Baníci si silno uvedomovali Božiu pomoc pri ich činnosti. Po úpadku baníctva sa už minerály pred oltár neukladali. Ide však aj v tomto prípade o takú malú zaujímavosť v našom kostole,“ dodal zborový farár R. Gdovin.

šim

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer