V porovnaní s rokom 2012 je objem odpadkov nižší o 457 ton. Okresné mesto má veľké rezervy v separovaní neupotrebiteľných zvyškov. Zmesový komunálny odpad predstavoval až 80 percent z vyzbieraného množstva.

ROŽŇAVA. Celkové náklady na zber a spracovanie odpadu v Rožňave minulého roka predstavovali takmer 795-tisíc eur. Oproti plánu došlo k prekročeniu finančných prostriedkov o 0,23 percenta, čo predstavuje 1 852 eur.

Zber, prepravu a zhodnocovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov zabezpečuje mestu Rožňava firma Brantner z Rimavskej Soboty.

Znížený rozpočet

Spoločnosť Brantner vlani spracovala 7 821 ton mestského odpadu. V porovnaní s rokom 2012 ide o 457 ton menej. Z celkového objemu tvoril 657 ton biologicky rozložiteľný odpad, ktorého tvorba sa medziročne zvýšila o 29 percent.

Trojpercentný nárast nastal aj pri drobnom stavebnom odpade, ktorého sa vyprodukovalo 186 ton. U separovaných zložiek došlo k 8 percentnému nárastu. Oddelene sa zbieral papier, sklo, plasty, kovové obaly, tetrapaky a opotrebované pneumatiky.

„Mesto vlani znížilo rozpočet oproti roku 2012 o 99 224 eur vďaka úsporným opatreniam. Veľkoobjemové kontajnery na zmesový komunálny odpad na sídliskách Juh a Družba namiesto dvakrát týždenne vyprázdňujeme len raz. Zber skla sa vykonáva každý druhý mesiac, aby sme nevyprázdňovali poloprázdne nádoby,“ upresňuje Ladislav Šalamon z Mestského úradu v Rožňave.

Kontrola odvozu

Na základe minuloročných výsledkov pri zbere komunálneho odpadu bude mesto v tomto roku dôslednejšie kontrolovať zhodnotenie drobného stavebného odpadu v súvislosti s poskytovaním zberných nádob na tento účel.

„Budeme tiež sledovať odvoz zberných nádob na zmesový komunálny odpad a priebežne monitorovať ich objemové využitie. Pokúsime sa znížiť počet vývozov s nedostatočne zaplnenými nádobami. Pre úsporu vynaložených nákladov sa budeme snažiť optimalizovať počet, objem a rozmiestnenie nádob,“ uviedol.

Chýba zodpovednosť

Najdôležitejším krokom pre šetrenie financií je podľa Šalamona dôslednejšie separovanie zmesového komunálneho odpadu.

„Nie všetci občania aj podnikatelia pristupujú k triedeniu smetí zodpovedne. Mali by sme si uvedomiť, že v konečnom dôsledku sa celkové náklady na spracovanie odpadu premietnu v poplatkoch, ktoré platíme z našich peňaženiek,“ upozornil na záver L. Šalamon.

Anketa

Fedor Polák: „Bývam v paneláku, kde nie je priestor na väčšie triedenie odpadu. Snažím sa aspoň umelohmotné fľaše vyhadzovať do zbernej kanvy na to určenej. Podobne je to s reklamami, ktoré nájdem vo svojej schránke. Tie putujú medzi odpad s papierom.“

Dana Zelinová: „Na Slovensku sa odpad veľmi neseparuje. Chodievam často do Rakúska a tam je triedenie úplne bežnou záležitosťou. Preto triedim doma smeti, ktoré idú do koša a vediem k tomu aj svoje deti.“

Branislav Fabián: „Odpad netriedim, nepovažujem to za nevyhnutnosť. Na skládke si už s tým poradia.“

ešl

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer