Do majstrovských zápasov naskočil doslova po jednom tréningu. Spočiatku hrával v obrane, no postupne sa presúval dopredu. A hoci je Maroš Almáši ml. synom skúseného brankára Maroša Almášiho st., radšej góly dáva, ako im zabraňuje.
ROŽŇAVA. V žiackej kategórii hrával v drese SP MFK v najvyššej súťaži. Keď dorástol do dorasteneckého veku, v klube mužstvá v tejto vekovej kategórii zrušili. Uchytil sa však v Ružomberku a neskôr prestúpil do Moldavy n/B. V aktuálnej sezóne však hosťuje v SP MFK Rožňava. O príprave, Ružomberku, Moldave n/B, ale aj o zraneniach sme sa porozprávali s Marošom Almášim ml.
O necelý týždeň sa začína jarná časť súťaže. Aká bola pre vás zimná prestávke resp. príprava?
„Príprava prebehla dobre. Hrali sme so súpermi z vyšších súťaží aj so súpermi, s ktorými sa stretneme resp. sme sa stretli v našej súťaži. Väčšinou zostava rotovala, taktiež ja som hral na rôznych postoch, niekde sa mi darilo viac, niekde menej. Podarilo sa mi streliť niekoľko gólov. Už to len preniesť do súťažných zápasov a budem spokojný. Snažil som sa pracovať aj individuálne, keďže mám študentské povinnosti, avšak až jarná časť odhalí kvalitu prípravy.“
Ako sa pozeráte na jesennú časť z pohľadu svojho výkonu. Podarilo sa naplniť, čo ste si naplánovali? Utkveli v pamäti niektoré zápasy?
„Vzhľadom na to, že som bol po zranení, mohol by som sa s výkonom uspokojiť, ale stále je čo zlepšovať. Chcel som len pravidelne hrávať, aby som získal zápasovú prax, trochu sebavedomia na ihrisku a zlepšiť prácu s loptou. Určité situácie riešiť s chladnejšou hlavou a nezbavovať sa hneď lopty. Taktiež byť prospešný pre tím a zapadnúť do kolektívu. Každý zápas sa mi zachoval v pamäti, či už pozitívne alebo negatívne. Zlé veci som sa snažil odstrániť a tie lepšie zopakovať.“
Ste odchovancom rožňavského futbalu. Ako si spomínate na mládežnícke časy?
„Určite pozitívne. S futbalom som tu začal, naučil sa základy. Ako starší žiaci sme hrávali najvyššiu žiacku ligu, čo každému z nás dalo do nasledovného futbalového života veľa. Hrávali sme proti tímom, ktorých „A“ mužstvá sú resp. boli účastníkmi najvyššej súťaže. Viacerým hráčom sa touto cestou podarilo dostať do najvyšších dorasteneckých súťaží. Každoročne sme sa zúčastňovali zahraničných turnajov a hrávali proti rovesníkom z rôznych krajín a z rôznych futbalových škôl zvučných mien.“
Pred troma rokmi ste odišli do Ružomberka. Prečo práve tam? Ako spomínate na čas strávený v tomto klube.
„Bolo to v čase, keď sa zrušil v Rožňave dorast. Bol som po druhom zranení členka a nevedel som čo bude so mnou a s futbalom ďalej. Otec prišiel domov s novým impulzom, že sa naskytla príležitosť ísť na skúšku. Motivoval ma a necelý polrok som sa pripravoval individuálne a na skúške sa mi podarilo uspieť. Dva roky som bol súčasťou staršieho dorastu. Aj keď za pomerne krátky čas po príchode a absolvovaní zimnej prípravy som sa prebojoval do zostavy, zranil som si ten istý členok tretíkrát a odohral už len dva posledné zápasy. Nasledujúcu sezónu som už odohral celú. Čas v Ružomberku mi dal veľa skúseností, či už futbalových alebo životných. Spomínam na to veľmi rád.“
Potom nasledoval prestup do Moldavy n/B. V Rešici vás znova pribrzdilo zranenie. Nakoľko to ovplyvnilo vaše pôsobenie v tomto klube.
„Áno. Skončil sa mi dorastenecký vek a bol to prechod z dorastu ku mužom. V jesennej časti som viac-menej len naskakoval do hry, ako striedajúci hráč. Počas zimnej prípravy som hrával častejšie a jarná časť sezóny vyzerala pre mňa sľubne. Pred prvým zápasom sa však zranenie členka zopakovalo štvrtýkrát a celú jar som si liečil zranenie. Počas letnej prípravy som bol už fit, ale príležitostí som dostával menej, ako som očakával. S otcom aj trénerom sme zhodnotili, že by bolo adekvátne sa ísť rozohrať niekam do nižšej súťaže a tak som sa vrátil do Rožňavy.“
V auguste minulého roka ste teda vrátili do Rožňavy a odvtedy ste tu. Aké to bolo vracať sa späť na rožňavský trávnik?
„Bolo to niečo nové, pretože som šiel do tímu, s ktorým som absolvoval len jeden tréning a hneď na to zápas. Celý návrat sa uskutočnil v rozmedzí dvoch dní, čiže za pomerne krátku dobu. Väčšinu hráčov som poznal z predchádzajúceho pôsobenia v mládežníckych tímoch, ale aj napriek tomu to bol zvláštny pocit naskočiť do tímu, ktorý mal už dva súťažné zápasy za sebou. Začiatkom prvého zápasu som pociťoval miernu nervozitu, ale tá opadla po úvodných minútach.“
Hrávali ste na rozličných postoch. Ktorý vám sedí najviac?
„Po príchode som hrával zväčša na pravej strane obrany, v niektorých zápasoch na kraji zálohy aj v útoku. Počas tejto prípravy som najviac minút odohral v útoku, kde mi to sedí najviac, keďže aj v Ružomberku som väčšinou hrával na tomto poste.“
Otec je skúseným brankárom. Vy naopak rád dávate góly. Nelákalo vás to brány?
„Vo svojich začiatkoch som sa chcel podobať svojmu otcovi, keď som chodieval na jeho zápasy a sledoval ho. Bol pre mňa inšpiráciou, chcel som byť ako on, ako snáď každý syn sa chce podobať na svojho otca. V prípravke som bol brankárom, čo ma časom prešlo, pretože ma nebavilo len „stáť“ v bráne.“
Zvykne vám radiť, čo platí na brankára?
„Zvykne, ale väčšinou, len po zápase, keď nevyužijem šancu alebo mi radí, aké strely sa brankárovi ťažko chytajú. Často mi však vytýka herné situácie, ktoré by som mal zlepšiť alebo riešiť inak.“
V Rožňave máte hosťovanie do leta. Aké sú vaše plány do jarnej časti, resp. do ďalších sezón?
„Chcel by som pomôcť naplniť očakávania vedenia klubu a odohrať minimálne aspoň takú časť sezóny, aká bola na jeseň. Niektoré veci oproti jeseni zlepšiť a chytiť dobrú formu hneď na začiatku. Na ďalšiu sezónu či sezóny zatiaľ nemyslím, to si nechávam až, keď skončí aktuálna, pretože nerád riešim veci, ktoré sú otázkou budúcnosti vopred.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
