Akurát sa raz bol pozrieť na hokeji, aj to na zápase s USA. Aby aj naši bežci na lyžiach mohli bojovať o medaily, chce podľa neho podmienky a čas.

ROŽŇAVA. Pre rodáka z Dobšinej, trénera slovenskej reprezentácie bežcov na lyžiach Stanislava Holienčíka boli nedávne ZOH v Soči jeho druhou olympiádou. Ako sa na ne s odstupom pár dní pozerá, aké má spomienky, ale aj čo treba urobiť, aby Slovensko získalo viac medailí, o tom všetko sme sa so S. Holienčíkom porozprávali.

ZOH sa skončili už pred pár dňami. Ako sa na hry pozeráte s týmto odstupom. Aké dojmy vo vás zanechali?

„Myslím, že o ZOH už toho bolo povedané veľa. Odchádzali sme s pozitívnymi dojmami. Športoviská boli vynikajúco pripravené, ľudia, ktorí sa o nás starali, sa snažili byť maximálne ústretoví a milí. S odstupom môžem povedať, že si nespomínam na nič negatívne a odnášam si veľa krásnych spomienok.“

Ako vidíte účinkovanie vašich zverencov?

„Účinkovanie našich pretekárov vidím v dvoch rovinách. Peter Mlynár mal pred olympiádou isté zdravotné problémy, čo ovplyvnilo jeho štart v šprinte. Podal dobrý výkon na 15 kilometrov klasicky, kde ho len sekundy delili od splnenia cieľa, ktorým bola prvá polovica štartového poľa. Martin Bajčičák sa zlepšoval od pretekov k pretekom. Nakoniec to zavŕšil výborným 14. miestom na 50 kilometrov voľnou technikou, čím urobil radosť nielen nám, ale myslím si, že aj všetkým divákom, ktorí prenos sledovali.“

O hrách sa popísalo mnohé. Aké boli pre vás, ktorý ste ich mohli sledovať takpovediac zvnútra?

„O hrách sa mnohé napísalo, ale to som až tak nesledoval, keďže som bol priamo tam. Skôr som ale mal pocit, že ohlasy najmä pred hrami boli negatívne a veľa ľudí malo obavy, ako to vlastne dopadne. Skutočnosť podľa môjho názoru a skúsenosti, ktoré sme tam zažili, boli opačné. Všetko klapalo na sto percent.“

Vzhľadom na meniace sa počasie ste asi veľa voľného času nemali. Stihli ste si napriek tomu pozrieť hokej či nejaký iný šport?

„V Rusku sme boli 25 dní, z nich sme v servisnej bunke strávili 23, čiže iba dva dni sme neboli na tratiach. Času na iné športy nebolo. Aj keď biatlonový areál bol desať minút chôdze od miesta, kde sme boli ubytovaní, priznám sa, že sme sa ani raz neboli pozrieť na preteky. Po príchode do nášho areálu z testovania, z tréningov, sme sa navečerali a unavení si ľahli do postele. Chuť na iné športy nám jednoducho chýbala. Raz sa nám ale predsa len podarilo dostať na hokejový zápas. Bohužiaľ, práve vtedy sme prehrali s Američanmi 1:7.“

Do nasledujúcej zimnej olympiády sú štyri roky. Čo treba urobiť, aby tých medailí, aj z bežeckého lyžovania, bolo viac?

„Myslím si, že čo sa týka medailí z bežeckého lyžovania, skôr ako za dvanásť rokov, čiže tri olympijské cykly, medaily čakať nemôžeme. A to by sa ešte v najbližších rokoch museli začať diať veci... Nemáme na Slovensku pre bežcov jednu poriadnu kolieskovú dráhu. Dva kilometre na Skalke so slabším profilom sú nedostatočné. Zasnežovanie tratí, okrem Osrblia pre biatlonistov, u nás v podstate nefunguje a keď príde takáto zima ako v tomto roku, tak doslova nemáme kde trénovať. Viete si predstaviť, že by ste zobrali hokejistovi štadión alebo tenistovi kurt? My proste nemáme trate. Dvojkilometrový okruh na Štrbskom Plese, ktorý ako tak je doslova na pošmýkanie, nestačí na prípravu na svetové poháre a vyššie súťaže. Pokiaľ sa nedorieši zasnežovanie a takýchto zím bude viac, mám obavy, či vôbec obsadíme účasť na ZOH, nie to ešte medaily. Treba si uvedomiť, že beh na lyžiach je zaujímavý aj pre verejnosť a v neposlednom rade aj vynikajúci doplnkový šport pre iné olympijské športy, či už cyklistiku, vodný slalom a podobne. Verím, že sa veci pohnú tým správnym smerom a o pár rokov nám vyrastú ďalší skvelí bežci minimálne na úrovni Martina Bajčičáka.“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer