Hospodársky a spoločenský život mesta Rožňava určovali bane. Keď sa však v 17. storočí vyťažili ložiská rúd, začal sa proces premeny banského mesta na mesto remeselnícke. Rožňava patrila medzi najvýznamnejšie remeselnícke strediská v Uhorsku. V mestských cechoch malo zastúpenie asi štyridsať druhov remesiel.
ROŽŇAVA. Zrodu zaujímavej publikácie predchádzala rovnomenná výstava, ktorú premiérovalo Banícke múzeum v roku 2010. Odvtedy prešla kus Slovenska, dostala sa aj do Budapešti. V máji zavíta do Rimavskej Soboty.
Boháči v baníckom a mäsiarskom cechu
Banícke múzeum disponuje mimoriadne bohatým materiálom týkajúcim sa cechového života mesta. Insígnie, zvolávacie tabuľky, pečatidlá, či cechové truhlice, kanvy a nádoby. Dostať do povedomia aj inú stránku mesta, nielen tú banícku, si za svoje „berie“ práve kniha.
„Naše mesto sa právom spája s baníckou tradíciou, no netreba zabúdať, že bolo aj významným remeselníckym strediskom. Prosperita mesta závisela od počtu remeselných dielní a tých bolo v meste neúrekom. Cechy v našom meste vytvorilo asi 40 druhov remesiel,“ priblížila S. Holečková.
Banícka história mesta predurčila vznik jedného z prvých cechov v meste – baníckeho cechu. Na Slovensku existoval ako jediný. Jedným z dôkazov jeho existencie je aj slávny obraz Rožňavská Metercia, ktorý si objednal práve spomínaný cech.
„Zhotoviť takéto veľké dielo nebolo lacnou záležitosťou. Mohol si ho dovoliť len bohatý cech, akým ten banícky nesporne bol. K bohatým patril aj cech mäsiarov. Okresm spracovania mäsa a zásobovania dodávali aj loj na svietenie v baniach a kožu na výrobu kožených nádob pre banskú dopravu i na zhotovovanie kožených zásterZnámy bol aj cech čižmárov, tkáčov, krajčírov a iných, z ktorých sa podarilo zachovať trojrozmerný cechový materiál. Významné postavenie mal cech garbiarov, ktorého cechové artikuly z roku 1778 sú uverejnené v knihe v plnom znení. Veľa sa o živote cechov dozvedáme zo zápisov v mestských knihách,“ doplnila historička.
Tresty aj za fušerstvo
Historické zápisy približujú veľa zaujímavostí zo života cechov. Napr. aj to, že krajčíri sa v meste delili na uhorských (maďarskí) a nemeckých. Prvým sa hovorilo hrubí krajčíri, druhým tenkí. Prví šili podľa maďarskej módy, druhí rôzne druhy odevov.
„Kniha je písaná populárno-náučným štýlom, aby boli informácie o vzniku, rozmachu, zániku cechov prístupné čo najširšej verejnosti. Časť jednej z kapitol je venovaná aj tzv. fušerstvu. Len remeselník, ktorý bol v cechu, mohol vyrábať a predávať svoje výrobky. Ten, ktorý stál mimo cechu, bol označovaný za fušera. Ak sa na fušerstvo prišlo, trestom bolo napr. zničenie alebo prisvojenie výrobkov. Každý z cechov mal svoje artikuly, ktoré boli základným právnym dokumentom jeho existencie. Obsahovali práva, povinnosti a princípy správania sa príslušníkov cechov vo vnútri i navonok. Porušenia artikúl sa trestali. Najväčším trestom pre remeselníka bolo vylúčenie z cechu. Cechy v meste nezanikli zo dňa na deň. Vonkajšou príčinou ich rozkladu bol predovšetkým vznik a rozvoj manufaktúr, v podmienkach Rožňavy Markovej manufaktúry na výrobu kože a rožňavskej kameninovej manufaktúry. Vnútorné príčiny spočívali v strate súdržnosti, kamarátstva, v poklese pracovnej morálky a napr. aj v nadmernom používaní alkoholu v rámci cechov,“ doplnila autorka zaujímavosti z histórie, o ktorých sa čitatelia knihy dozvedia.
Knihu uviedli do života
Publikáciu Rožňavské cechy pokrstili v týchto dňoch v historickej Radnici mesta. Krstnou mamou publikácie je Eva Tományová, ktorá sa v 70. rokoch 20. storočia ako pracovníčka múzea rovnako venovala problematike cechov a cechového života.
Publikáciu spolu s ňou do života uviedol aj primátor mesta Pavol Burdiga za prítomnosti ďalších päťdesiatich hostí. Kniha je vydaná v slovenskom jazyku, s anglickým a maďarským resumé. Publikáciu s 87 stranami dopĺňa sto farebných fotografií. Knihu je možné zakúpiť si v Baníckom múzeu, ako aj v Turistickom informačnom centre v Rožňave.
„Veríme, že kniha osloví mnohých Rožňavčanov a milovníkov histórie zo širokého i vzdialenejšieho okolia,“ dodala autorka.
Publikácia bola vydaná s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR.
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
