V rodine Hatvanských sa remeslo dedí po meči, a to doslova. V kováčskej dielni pod hradom Krásna Hôrka sa spod šikovných rúk otca i syna Ondreja rodia umelecké diela – kované brány, dekoratívne predmety do interiérov i historické chladné zbrane.
KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE. Umeleckému kováčstvu sa začal venovať otec Ondrej. Inšpiroval aj syna, ktorý vyštudoval odbor umelecké kováčstvo v Košiciach.
Dnes spolu obaja majstrujú svoje kované dielka v spoločnej dielničke. Oheň v rodinnej vyhni nikdy nezhasína.
Menej znamená viac
Otec Ondrej je rád, že syn ide v jeho šľapajach.
„Som rád, že sa synovi darí. Od neho som sa aj veľa naučil. On prišiel do dielne s rozumom, ja som sa od neho učil. A dodnes sa učíme navzájom, jeden od druhého,“ zdôraznil otec Ondrej. Pre oboch je kováčstvo životným snom, cieľom i záľubou.
„Keď do ruky dostanete to surové, chladné železo a pretavíte ho do konkrétneho tvaru, zrazu vo vašich rukách ožije. Zrazu je teplé a človek má z toho radosť. No dôležitá je precíznosť vašej práce. Vždy som syna učil, že radšej nech robí menej, ale kvalitne. A tak aj robí,“ uviedol Ondrej starší.
Obaja Ondrejovia momentálne pomáhajú aj pri obnove hradu Krásna Hôrka. V ich vyhni vyrábajú kovové spony na strechu hradu. Kované dielka – reštaurátorské práce robia v rámci celého Slovenska.
Otec momentálne pracuje na barokovej bráne. Spod šikovných synových rúk vyšli dve zbrane – replika historického meča a dýky.
Tie používajú historickí šermiari. Meč vykul z jedného kusu železa. Inšpiroval sa originálom na internete, vytvoril repliku tejto zbrane.
Len prax prináša úspechy
Ako Ondrej prezradil, zhotoviť takúto zbraň trvá tri až štyri týždne. Ako prvá príde na rad čepeľ, potom rúčka.
„Dôležité je, aby bola čepeľ vyvážená. Rukoväť musí bojovníkovi padnúť do ruky. Musí mu jednoducho sedieť, byť vycentrovaná. Rovnako dôležité je leštenie zbrane, aby drsnosť po opracovaní zbrane zmizla,“ zdôraznil otec Ondrej.
Zbrane vyrábajú z damaškovej ocele. Ako zdôraznili umeleckí kováči, konečný výsledok musí mať kováč v oku.
Rozhodujúce sú skúsenosť a prax. Obaja Ondrejovia trávia vo svojej dielničke 12 hodín denne. Ich snaha nie je vždy korunovaná úspechom.
„Najkomplikovanejšia časť výroby je kalenie. Robíte na zbrani 150 hodín a keď ste pri poslednom kroku, pri kalení, môže sa stať, že to „prepísknete“ s teplotou a čepeľ sa zlomí práve pri kalení. Aj také je kováčske remeslo,“ zdôraznil syn Ondrej.
Majster kováč
Pre oboch Ondrejov je umelecké kováčstvo prácou i záľubou súčasne. Zaujímalo nás, či aj výrobky umeleckého kováča podliehajú móde.
„Určite. Momentálne letí barokový štýl. No veľmi obľúbené sú aj moderné minimalistické prevedenia vstupných brán či oplotení,“ uviedol Ondrej starší.
Na svojho syna je hrdý. Ondrej mladší je aj členom cechu kováčov.
Kováčstvo sa považuje za jedno z najstarších remesiel na svete. Majstri kováči z celého sveta sa každoročne stretávajú na hrade Helfštýn na Morave, aby si vymenili skúsenosti či pochválili sa so svojimi umeleckými výrobkami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
