Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) otvorilo vynovený galerijno-predajný priestor v centre Bratislavy. Úvodná výstava patrí výrobkom z Gemera.
GEMER. Gemer bol v minulosti nesmierne bohatý na rôzne druhy ľudového remesla a výroby – prekvitalo tam hrnčiarstvo, gubárstvo, čipkárstvo, zvonkárstvo, tkáčstvo, kožušníctvo, výroba z dreva, prírodných pletív.
Výskum v Rejdovej
„ÚĽUV počas niekoľko desaťročí starostlivosti o ľudovú umeleckú výrobu na Slovensku vytvoril viaceré fondy prezentujúce ľudový odev a ľudovú výrobu. V roku 2009 ich sústredil vo svojom Múzeu ľudovej umeleckej výroby, aby im bolo možné venovať pozornosť na kvalitatívne vyššej úrovni z hľadiska uloženia, ošetrenia a odborného spracovania,“ uviedol Juraj Vedej z ÚĽUV.
A čo všetko sa v Gemerskej expozícii nachádza? Ľudový odev, ktorý sa v jednej časti Gemera zachoval do prvých desaťročí 20. storočia. Nosil sa v obciach neďaleko Dobšinej, v údolí rieky Slaná, a najvýraznejšia z nich, Rejdová, bola objektom výskumu ÚĽUV v päťdesiatych rokoch 20. storočia.
Muži nosili súkenné nohavice, kabanice a pomerne bohato zdobené kožúšky. Pre ženy a dievčatá bola charakteristická úprava hlavy, bohaté vence so zapletenými vlasmi na sluchách pre dievčatá, účes zakrytý drôteným košíkom a čepcom s dlhou paličkovanou čelenkou pre vydaté ženy.
„S nosením tradičného odevu bolo úzko spojené spracovanie vlny, výroba súkna v Ratkovej a Klenovci a výroba gúb, ktorá sa v Jelšave udržala do polovice 20. storočia. Na obnove výroby sa v päťdesiatych rokoch podieľali majstri gubári, Ľudovít Kováč a Samuel Jurín,“ upresnil J. Vadej.
Čipkárka ž. Vilímová
Gemerská paličkovaná čipka sa zachovala na plachtách, pôlkach a ženských čepcoch.
Hoci je pásiková, používa všetky technické prvky pletenia známe na Slovensku. Zásluhou ÚĽUV-u i profesionálnych výtvarníčok sa podarilo krásu a vysokú technickú úroveň zachovať a ďalej rozvíjať.
Výraznou čipkárskou osobnosťou bola majsterka Žofia Vilímová, ktorá okrem realizácie diel Eleny Holéczyovej vytvorila pre ÚĽUV dekoratívne prikrývky vychádzajúce z gemerských čepcov.
Hrnčiarske výrobky z Gemera boli známe v celom Uhorsku. V niektorých gemerských obciach sa zachovali dielne do polovice 20. storočia.
Výroba lubových košov
Známy je aj bačovský drevený riad. Jedným z významných tvorcov bačovského riadu bol majster Ján Macko z Rejdovej, ktorého črpáky či odlievaky sú dodnes považované za unikáty.
Pletenie lubových košov v Gemeri bolo súčasťou zručností, ktoré boli potrebné pre funkčný chod roľníckych hospodárstiev. Koše, ktoré slúžili na nosenie rôznych produktov, vedeli muži vyrábať zo štiepaných lubov rôznych drevín.
„Práve Gemer bol jedným z regiónov, kde sa ÚĽUV-u podarilo obnoviť výrobu týchto košov. Výroba opálok, chrbtových košov a košov s rúčkou priamo nadviazala na tradičnú výrobu, ktorej sa neskôr chopili výtvarníci ÚĽUV. Vznikli tak koše nových tvarov, vhodné do súčasných interiérov,“ doplnil.
Zvonkárstvo súviselo s chovom oviec a dobytka. Jelšavskí zvonkári dodávali svoje výrobky do širokého okolia ešte v bývalom Uhorsku.
Špecifickou technológiou a ladením bol známy zvonkár, majster Ľudovít Kenyereš.
Zaujímavý bol i spôsob výzdoby dreveného nábytku – súsekov a truhlíc, ktorý využíval rytý ornament do farebne upraveného dreva.
V obnovenom priestore ÚĽUV-u budú postupne prezentovať to najlepšie zo slovenských regiónov. Výstava z Gemera potrvá do 20. februára 2014.
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
