Svojrázna obec Rejdová je synonymom zachovávania tradícií a gemerského folklóru. Veď rejdovskí šindliari, rezbári či rejdovské tkáčky a čipkárky sú známe v širokom okolí.
REJDOVÁ. Začalo to pred desiatkami rokov. Mária ešte ako školáčka pomáhala svojej mame strihať pásiky z handričiek. Z nich jej mama tkala tradičné rejdovské koberce.
Náročná príprava
„Boli to iné koberce, ako sa tkajú dnes. Nazmar nevyšiel žiaden kúsok textilu. Všetko sa zúžitkovalo, aj už nepotrebné handry. Nastrihali sme ich na tenké pásiky a tie sa potom namotávali do krosien a tkali sme z nich koberce,“ zaspomínala na svoje začiatky M. Krišťáková.
Tkanie ju veľmi rýchlo chytilo. Neskôr, ako dospelá, mala na tkanie už času menej. Prišli deti, za prácou dochádzala až do Dobšinej. Dnes Máriu za krosnami nájdete v každej voľnej chvíli. Hoci koberce sa už tkajú z modernejšieho textilu, odpadu z textiliek, tradičné rejdovské vzory ostávajú. Mária si ich vylepšuje aj vlastnou nápaditosťou.
„Robím rôzne vzory, kombinujem rôzne farby, je to tak zaujímavejšie a ľuďom sa to páči,“ zdôraznila šikovná Rejdovčanka. Samotnému tkaniu predchádza náročná príprava. Najprv sa musia pripraviť osnova a pamut, ktorý sa nakrúti na kolovrat. Nasnová sa toľko nitiek, koľko je potrebných na šírku koberca. Márii pritom pomáha manžel, ale aj vnučky.
Z kolovratu sa pamut zoberie a nakrúca sa na krosná. Tak , že sa dáva do rejdky. Keď je nakrútená osnova na krosnách, tak sa nitky vkladajú do nitelníc a brda.
„Naši starí rodičia mali viazané nitelnice a brdo z tŕstia. Ja ho mám železné. Je odolnejšie i praktickejšie. Príprava pred tkaním je dôležitá a náročnejšia ako samotné tkanie,“ doplnila M. Krišťáková.
Šikovná rodina
Utkanie jedného asi metrového koberca jej trvá približne dve hodiny. Spod jej šikovných rúk vychádzajú koberce rôznych šírok i dĺžok. Či už 40 cm (ako podložky pod taniere) alebo dvojmetrové (ako predložky k posteli) či štvormetrové do obývačky.
„Dnes si to ľudia žiadajú. Do kúpeľne, do kuchyne, do obývačky, jednoducho všade. Na tých moderných podlahách to vyzerá výborne. Niekedy ani nestíham tkať.“
Pre Máriu je sedenie za krosnami relaxom. I napriek tomu, že neustále musí narábať nohami a rukami, práve pri tkaní si najviac oddýchne. „Tu si duševne oddýchnem. Nemyslím na každodenné starosti a problémy. Odreagujem sa tkaním. Aj moja lekárka mi povedala, že takto môžem rehabilitovať,“ dôvodila s úsmevom M. Krišťáková.
Tá ma pri tkaní už aj svojich pomocníkov. Manžela i vnučky. Takže sa zdá, že sa to v rodine Krišťákovcov bude dediť po praslici. Avšak nielen Mária je šikovná v tom, čo robí. Ako nám na záver prezradila, jej mamka je známa paličkárka a jej manžel zasa vyšíva krásne gobelíny, ktoré zdobia steny rodinného domu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
