Prevádzkovateľom páleníc tento rok veľmi nepraje. Oproti vlaňajšku bolo ovocia pomenej. Okrem toho zákazníci z okolia maďarských hraníc cestujú do tamojších páleníc, pretože u južných susedov zrušili spotrebnú daň a pálenie tam vyjde lacnejšie.
GEMERSKÁ HôRKA. Fedor Prihradsky dlhé roky prevádzkuje pálenicu v Gemerskej Hôrke. Hoci takmer denne pracuje s alkoholom, hovorí, že tomuto moku neholduje. Nedožičí si ani takzvaný zdravotný štamperlík.
Prihradsky spomína na zlaté časy, kým Maďari nezrušili spotrebnú daň z liehu. Dovtedy k nim prúdili stovky zákazníkov, bolo ich priemerne sedemsto za sezónu. Po zmene u južných susedov ich je tak do tristo.
Ako nás informovalo Ministerstvo financií SR, Európska komisia podala na Európsky súdny dvor žalobu na Maďarsko za porušenie smernice, ktorá platí pre všetky členské štáty.
Ide práve o problematiku zdaňovania liehu, vyrábaného pre domácnosti na ich osobnú spotrebu. Slovenským prevádzkovateľom v okolí Maďarska preto možno v budúcnosti svitne na lepšie časy.
Jabĺk v tomto roku niet
Slovenským páleniciam nepraje v tomto roku ani úroda. Vlani sa konáre prehýbali pod množstvom jabĺk a pestovatelia doslova nevedeli, ako naložiť s takýmto množstvom ovocia.
V tomto roku skúsení ovocinári rátajú úrodu jabĺk doslova na prstoch dvoch rúk.
Skúsený ovocinár z Rožňavy Pavol Červenák má jednoduché vysvetlenie. Stromy vraj po bohatom vlaňajšku oddychovali. Niektorých pestovateľov vraj aj potrápila múčnatka.
„Je to choroba z tepla. A práve v letných mesiacoch sme mali aj také horúce noci, že teplota vystúpila nad dvadsať stupňov,“ opísal tento odborník.
Muži chcú slivky, ženy marhule
„Pre náš región je typickým ovocím jablko. Keď ho niet, tak je zle. Našťastie, hrušiek sa urodilo ako tak dosť. Horšie je to so slivkami, ale tomuto ovociu sa vo všeobecnosti u nás až tak nedarí,“ opísal F. Prihradsky.
Napriek tomu vraj práve slivky sú veľmi obľúbené a zákazníci ich nosia najčastejšie na vypálenie.
„Slivovica je veľmi obľúbená u mužov. Ženy, naopak majú rady jemné vône, preto dávajú prednosť hruškovici či marhuľovici,“ dodáva F. Prihradsky.
Vzácnosťou sú vraj pálenky vyrobené z lesného ovocia a aj ich výroba je o čosi náročnejšia.
„Pri kvasení je nutné venovať tomuto ovociu viac pozornosti. Lesného ovocia je pomenej, niektoré druhy sa nesmú ani zberať, aby ostala úroda aj pre lesnú zver. Vynikajúco však chutí malinovica. Fajnšmekri si ju vozia zo zahraničia, my sme ju naposledy kúpili v Srbsku,“ hovorí tento odborník.
Alebo piť alebo žiť
Kým sa alkohol môže vychutnávať, trvá to niekoľko týždňov aj mesiacov. Z približne 2 300 litrov kvasu má ovocinár asi 30 litrov pálenky. Kvasenie ovocia trvá niekoľko týždňov alebo aj dva mesiace. Potom sa meria hladina cukru a nasleduje niekoľkohodinové pálenie.
„Alkohol by mal potom zrieť aj pol roka. Vtedy je ideálny na konzumáciu,“ vysvetľuje F. Prihradsky.
Hoci o alkohole vie rozprávať celé hodiny, on sám ho nekonzumuje. „Som stopercentný abstinent, pretože lekár mi povedal – alebo piť, alebo žiť,“ s úsmevom hovorí tento Gemerčan.
Sezóna. V týchto dňoch je sezóna na pálenie sliviek.
Foto: kar
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
