GEMER. Podľa prevádzkovateľov páleníc vyháňa ich zákazníkov k južným susedom spotrebná daň. Teda zdaňovanie liehu, vyrobeného v rámci pestovateľského pálenia ovocia.
Na maďarskej strane totiž túto platbu úplne zrušili. Aj naši prevádzkovatelia páleníc by boli za takúto zmenu.
Ako však vyplýva zo stanovisko ministerstva financií, nebude to možné, keďže sme členmi Európskej únie.
Pálenčiarska turistika
Fedor Prihradsky prevádzkuje v Gemerskej Hôrke pálenicu. Hovorí, že počas sezóny v období rokov 2008 a 2009 prišlo k nemu takmer sedemsto zákazníkov.
Katastrofa v jeho podnikaní nastala po tom, ako južní susedia zaviedli v daňovom systéme zmenu.
„V sezóne 2009 – 2010 to bolo len 291 zákazníkov. Počas ďalšej sezóny ich prišlo k nám len 255. Vlaňajší rok nám pomohla veľmi bohatá úroda jabĺk, mali sme 385 zákazníkov,“ opisuje Prihradsky.
Podľa prepočtov zákazník za jeden liter stopercentného alkoholu v pálenici zaplatí desať eur. Z toho podnikateľ odvedie spotrebnú daň 5,40 eura. Po odrátaní ostatných daní mu ostane celková suma 3,06 eur.
„Prevádzkové náklady, investície, platy, odvody,“ vymenúva Prihradsky, čo musí ako podnikateľ uhradiť z týchto peňazí.
„Na Gemeri zavládla pálenčiarska turistika smerom do Maďarska,“ tvrdí tento slovenský podnikateľ.
K južným susedom aj peši
Pavel Lechmann prevádzkuje pálenicu v Giraltovciach. Je podpredsedom Združenia páleníc na pestovateľské pálenie so sídlom v Nitre.
Hovorí, že on takéto problémy síce nemá, jeho kolegovia z okolia Trebišova sú však na tom oveľa horšie.
„Všetci naši prevádzkovatelia v blízkosti južnej hranice sú na tom existenčne zle. Ľudia z pohraničia cestujú do Maďarska, ovládajú tamojší jazyk, majú tam príbuzných, známych. Je voľný pohyb osôb, na hraniciach ich nezastaví žiadny colník, tak to využívajú. Máme informácie, že poniektorí chodievajú páliť do Maďarska aj peši, tak to majú blízko,“ opisuje situáciu Lechmann.
V jeho pálenici zaplatí zákazník za jeden liter 52-percentného alkoholu 5 eur, v Maďarsku ho to však vyjde vraj len dve eurá.
Aj čierne pálenice
„Už dlhšie vyvíjame aktivity, aby štát vyšiel pestovateľom ovocia v ústrety a zrušil spotrebnú daň. Pred štyrmi rokmi, ešte v slovenských korunách, sme do štátneho rozpočtu odviedli približne 250 miliónov korún. Je to len kvapka v štátnom rozpočte. Zrušenie dane by preto určite neohrozilo chod nášho štátu. Naši maďarskí kolegovia mali voči svojej vláde také isté požiadavky ako my a bolo im vyhovené,“ vysvetlil Lechmann.
Spotrebná daň podľa neho zapríčiňuje aj zakladanie nelegálnych páleníc.
„Robili sme anonymný prieskum. Podarilo sa nám zistiť, že na Slovensku je asi 40 tisíc čiernych páleníc. Do alkoholu sa tak môžu dostať rôzne škodliviny, ktoré ublížia ľudskému zdraviu,“ vysvetlil Lechmann.
Na Slovensku je len 140 takýchto legálnych prevádzok. Najviac – po deväť páleníc – je v okresoch Nitra, Trenčín a Púchov. V okrese Rožňave je ich spolu päť.
Žalovali Maďarsko
Ministerstvo financií tvrdí, že spotrebnú daň nie je možné zrušiť, pretože sme členmi Európskej únie.
Náš štát preto musí rešpektovať spoločnú smernicu o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje.
„Znížená sadzba spotrebnej dane z liehu musí byť uplatnená najmenej vo výške 50 percent základnej sadzby dane.“
To je jedna z mnohých podmienok, ktoré slovenská strana zakomponovala aj do zákona o spotrebnej dani z liehu.
Maďarsko na daňovú zmenu na svojom území zrejme doplatí.
„Súčasná legislatívna úprava Maďarska v oblasti výroby a zdaňovania liehu, vyrobeného v rámci pestovateľského pálenia ovocia, nie je rovnaká ako legislatívna úprava v SR. Zároveň Európska komisia podala na Európsky súdny dvor žalobu na Maďarsko za porušenie predmetnej smernice, a to práve v súvislosti s problematikou zdaňovania liehu, vyrábaného pre domácnosti na ich osobnú spotrebu,“ píše sa v stanovisku ministerstva financií.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer