Po tom, čo mesto zasiahol hurikán, sa organizátori rozhodli podujatie zrušiť. Sklamaným bežcom ponúkli viacero možností, jednou z nich bola aj účasť na tohtoročnom maratóne. Andrej Ružík si tak mohol splniť jeden zo svojich snov. Jeho čas bol 3:37:52, ale o ten možno ani tak nešlo.

ROŽŇAVA. Do New Yorku odletel A. Ružík pár dní pred maratónom, aby sa aklimatizoval a pripravil na preteky. Maratón sa konal prvú novembrovú nedeľu. A. Ružík zabehol čas 3:37:52 a skončil tak na 6908. mieste spomedzi viac ako štyroch desiatok tisíc bežcov z celého sveta. Štatistiky maratónu ukázali aj to, že ho odbehlo 35 vytrvalcov, ktorí si do kolónky štát napísal Slovensko. Medzi nimi bol sympatický Rožňavčan na 16. mieste. Najlepší zo Slovákov bol I. Ježko z Bratislavy, časom 2:47:06 obsadil 207. miesto. Pre A. Ružíka to bol druhý maratón v živote, prvý zabehol minulý rok v novembri vo Florencii.

Bol to len váš druhý maratón. Necítili ste pred štartom obavy?

„Samozrejme pred maratónom som mal zvláštne pocity. Zo športového hľadiska je to kráľovská disciplína, ktorá si vyžaduje celoročnú prípravu. Obavy som mal z toho, či som dostatočne pripravený na deň D. Odbehal som dosť? Bude to stačiť, aby som došiel do cieľa? Nebude sa opakovať minuloročný scenár? Nepríde znovu hurikán, ktorý nám zruší naše celoročné snaženie? Neprekvapia nás teroristi ako v Bostone? Mnoho podobných otázok sa mi vynáralo pred samotným štartom. Všetky tieto obavy však pominuli v nedeľu ráno o 9:40, keď som sa vydal na púť dlhú 42 kilometrov a 195 metrov. Vtedy som si mohol povedať konečne je to tu. Áno, pobežím maratón v New Yorku už ma nič nezastaví.“

Ako ste spokojný s časom. Podarilo sa naplniť plány?

„Ťažko odpovedať na otázku, keďže pobyt som spojil aj so spoznávaním New Yorku. Nenechal som si ujsť rôzne kultúrno - športové akcie. V podstate žil som s mestom od skorého rána do neskorého večera. Nemal som dostatok času na regeneráciu. Podstúpil som riziko, že nebudem dostatočne oddýchnutý. Chcel som si užiť najväčší maratón na svete. Vychutnať si miesta, ktoré bežný turista neuvidí.
A či som spokojný s výsledným časom? Áno, ak to hodnotím spätne, myslím si, že na trati som vydal zo seba všetko. Mohol som dosiahnuť lepší čas ale nebolo to pre mňa najdôležitejšie. Určite mám natrénované na viac, ako som dosiahol. Momentálne mi to vôbec nevadí. Viem, ze budúci rok zlepším svoj čas. Dokážem to.“

V úvode ste spočiatku aj zrýchľovali, s pribúdajúcimi kilometrami ste spomaľovali. Aká bola trať? Ktoré pasáže boli najťažšie?

„S trénerom som mal dohodnuté tempo v rozpätí 4:30 až 4:45 min. na km. To znamená prvú polovicu absolvovať pod 1 hod. 40 min. Splnil som to do bodky. V druhej polovici ak to bude možné ešte pridať. A to sa nestalo... S pribúdajúcimi kilometrami som strácal na rýchlosti. Postupne my ubúdali sily a nedokázal som vystupňovať tempo. Aj keď som veľmi chcel, ale telo nepustilo...
Trať pretekov je okružná prehliadka a športová udalosť v jednom. Prevedie vás časťami mesta, ktorú bežní turisti nemajú šancu si pozrieť. Nádherné výhľady na Newyorský pristav, sochu Slobody a južnú časť Manhattanu, výstup na most na 59. ulici. Manhattan sme prechádzali po 1. Avenue do Bronxu, kde sme sa otočili späť. Cez Harlem sme sa dostali na 5. Avenue a potom už na posledný úsek v Central Parku. Takto sme absolvovali veľkolepú prehliadku New Yorku s magickými zážitkami.“

Prišla aj kríza? Kde vás zastihla?

„Prve náznaky spomaľovania som mal na 25. km na už spomínanom moste na 59. ulici. Išli sme do mierneho stúpania dlhého asi dva kilometre, čo pri miernom protivetre, pre nás bežcov nebolo najpríjemnejšie. Od tejto chvíle som nedokázal držať tempo, ktoré som si stanovil pred pretekami. Našťastie nemal som väčšiu krízu. Nedostal som žiadne kŕče a ani som nemusel zastaviť sa. Obávaný 35. km som prekonal bez väčších problémov. Aj keď posledné kilometre boli už o pevnej vôli dôjsť do cieľa...“

Podľa výsledkovej listiny pretekali v NY aj ďalší Slováci. Stretli ste sa tam s niekým?

„V samotnom maratóne som nemal možnosť stretnúť Slovákov, keďže nás na štarte bolo spolu 45 tis. Piatok na slávnostnom ceremoniále v Central Parku sa nás zišla skupina piatich Slovákov.“

Na otvárací ceremoniál ste si plánovali obliecť kroj. Vyšlo to? Aké boli odozvy?

„Slávnostného ceremoniálu v Central Parku som sa zúčastnil v piatok. Bola to prezentácia národov pred samotným maratónom v tradičnom oblečení. Rozhodol som sa poniesť našu vlajku v gemerskom kroji. Myslím si, že náš kroj patrične zaujal ostatných účastníkov. Nejeden účastník sa chcel so mnou vyfotiť ako spomienku na danú udalosť. Ceremoniál vyvrcholil veľkolepým ohňostrojom. Chcel by som sa poďakovať pánovi Nemčokovi z Rožňavy, ktorý mi spomínaný kroj požičal.“

Upútalo vás, či prekvapilo niečo či už pred pretekami, alebo počas nich či prípadne po dobehu do cieľa?

„Maratón začína na ostrove Staten Island. Organizátori vytvorili pre nás takú malú dedinku pred štartom, kde sme mali možnosť občerstvenia. Možno ako jediná nevýhoda bola, že sme tam museli byť štyri hodiny pred štartom. V zime to najpríjemnejšie čakanie veru nebolo. Američania zvládli organizáciu na vysokej úrovni, kde na prvom mieste bola naša bezpečnosť. Množstvo divákov pri trati vytváralo fantastickú kulisu, ktorá nás hnala dopredu.
Určite to bol neopakovateľný deň v mojom živote. Je to deň, na ktorý nikdy nezabudnem. Vďaka patri všetkým organizátorom.“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer