V troch izbách ukrýva kroje a iné poklady z gemerských dedín

Štefan Lipták z Gemerskej Polomy je taký nadšený etnológ, že pri budovaní svojej zbierky míňal na exponáty 80 percent platu.

Doma v troch izbách má tisíc súčastí ľudových krojov. Okrem toho sú tu hudobné nástroje či úžitkové predmety, ktoré používali naši predkovia. Štefan Lipták z Gemerskej Polomy je taký nadšený etnológ, že pri budovaní svojej zbierky míňal na kúpu exponátov 80 percent zo svojho platu.

GEMERSKÁ POLOMA. K paráde, pekným šatám majú bližšie ženy. Š. Lipták so smiechom oponuje, že muži majú zase bližšie k ženským sukniam. Možno aj preto je na Slovensku tak veľa uznávaných mužov – etnológov.

Sprevádza ho celý život

Zdá sa, že folklór, tradície, zvyky a život našich predkov chytili tohto Gemerčana poriadne za srdce. Dnes 40-ročný majiteľ zaujímavej zbierky nastúpil po absolvovaní základnej vojenskej služby do miestneho folklórneho súboru. Ako hovorí, chcel vyplniť zaujímavo voľný čas.

Z koníčka sa však stalo povolanie. Ako 25-ročný totiž nastúpil na denné vysokoškolské štúdium, odbor etnológia. Tá ho už sprevádza po celý život.

Kupoval a počúval príbehy

Pracuje v príbuznom odbore a postupne budoval spomínanú zbierku. Cestoval hlavne po Gemeri, miestnych dedinách a skupoval kroje či iné vzácne predmety do svojej zbierky. Pritom počúval zaujímavé životné príbehy.

„Napríklad v Rejdovej dali rodičia pre dve sestry ušiť len jeden kožuch. Keď mi ho majiteľka chcela predať, musela telefonovať svojej sestre do Nového Mesta nad Váhom a pýtať si súhlas. Ale Rejdová bola inak bohatá obec, odzrkadľovalo sa to aj na oblečení ľudí. Veľa miestnych totiž odtiaľ vycestovalo za prácou do Ameriky,“ opisuje tento odborník.

Inak, kožuchy boli veľmi nákladnou súčasťou odevov aj pre bohaté a prácne výšivky. Dnes mužský kožuch ako súčasť kroja vyjde aj na 800 eur.

Pomáha mu celá rodina

O bohatú zbierku hlavne krojov sa musí majiteľ aj poriadne starať. Každý nový kus prejde poriadnou očistou, nutná je v izbách vhodná teplota, nesmie tu byť vlhko. Odevy je nutné obšívať, prať a udržiavať čisté. Pri tom zberateľovi pomáha aj jeho mama.

Ako hovorí, vlastne celá rodina mu vychádza v ústrety, hoci sa predtým nikto z domácich nevenoval folklóru. Zbierka Š. Liptáka však neleží len tak ladom v jeho rodinnom dome.

„Organizujeme na požiadanie rôzne výstavy. Návštevníkom dovolíme odevov sa aj dotknúť, vyskúšať si ich, aby pocítili, aké boli napríklad ťažké,“ hovorí Štefan.

Ženia sa a vydávajú v krojoch

Kroje aj požičiava, záujem je hlavne o svadobné odevy. Pastvou pre oči sú pánske svadobné košele. Pestrá výšivka je jednoznačne umelecká práca. Hoci ide o prácne dielo, muži si túto sviatočnú košeľu obliekli len niekoľkokrát v živote pri veľmi výnimočných situáciách.

Ďalším lákavým kúskom sú svadobné čepce. „Mladí majú veľký záujem vydávať a ženiť sa v kroji. Hoci nedodržiavajú všetky zvyky, aspoň po polnoci si oblečú kroje,“ vysvetlil Štefan. On sám je na svadby pozývaný ako starejší.

V zbierke Š. Liptáka dominujú ľudové odevy z rokov 1916 až 1950.