ROŽŇAVA. V minulých sezónach patril M. Helmecy k oporám rožňavského tímu, potom však odišiel do Bratislavy. Od aktívnej hry však postupne prešiel k trénovaniu. Položili sme mu pár otázok.
V nedeľu ste sa predstavili v Rožňave ako tréner juniorov Karlovky. S akými pocitmi ste prichádzali do haly?
„Bolo pekné sa vrátiť na miesto, kde som niekedy hrával, aj keď iba ako tréner. Pocity boli ako pred zápasom. Nikdy neviem, čo sa stane, ale je to moja práca, ktorá ma baví.“
V zápase ste boli favoritom, no domáci sa držali. Ako sa pozeráte na priebeh zápasu?
„Začali sme veľmi dobre, no potom sme po prestriedaní základnej päťky stratili koncentráciu. Musíme sa naučiť sústrediť na zápase 40 minút, nie 30, nie 35 a už vôbec nie 15 alebo 20 minút. Chalani aspoň videli, že s každým súperom treba plniť všetky úlohy na sto percent. Podstatou bolo, že hrali všetci hráči a že sme to nakoniec ustáli. Domáci hrali s omnoho väčším srdcom ako my.“
Na trénerskej lavičke Karlovky ste boli dvaja rodáci z Rožňavy. Ďalší Rožňavčania trénujú aj v Esprite Košice. Ako sa pozeráte na túto skutočnosť?
„Áno, je to pravda. Je zaujímavé sa stretávať na zápasoch na opačných stranách ihriska a pritom byť z rovnakého mesta. Ale každý z nás má svoje skúsenosti a keď sme na zápase, sme súperi, no po zápase sme sa rozprávali a došli sme k záveru, že do Rožňavy sa už dostávame veľmi málo.“
Ako je to s vašou hráčskou kariérou? Trénovanie asi zaberá dosť času.
„No je to komplikované. Jedna vec je to, že mám toho času málo a väčšinu času mi zaberá trénovanie, no hrávam ale už iba pre radosť. Navyše ani môj zdravotný stav nie je stopercentný, tak som sa rozhodol, že sa budem venovať trénovaniu a hranie nechám iným hráčom.“
Aké sú vaše plány do aktuálnej sezóny?
„Plány sú postupnými krokmi sa dopracovať k prejavu hry, ktorým by sme sa chceli prezentovať a uvidíme, čo nám táto sezóna prinesie. Nechcem hovoriť o konkrétnych cieľoch, sezóna je ešte na začiatku a stať sa môže hocičo. Ale do každého zápasu vstupujeme s cieľom vyhrať. Popritom trénujem ešte starších mini žiakov, kde je cieľom naučiť chalanov hrať basketbal. A nakoniec ako hráč už nemám nejaké ciele. Hrám basketbal preto, že ma baví, ale už to nie je priorita. Chcem sa postupne sústrediť iba na trénovanie a hranie bude už na vedľajšej koľaji. Zahrať si basket s kamošmi, ale už nie vrcholovo.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
