Mária Dovalovská bola dlhé roky aktívnou členkou folklórnej skupiny Hôra z Rejdovej. Stála aj pri jej zrode. Od začiatku šila pre folkloristov i kroje a vďaka nej rejdovský kroj stále prežíva. Aj dnes ju nájdete za šijacím strojom. Spod jej šikovných rúk vychádza kompletný tradičný kroj z Rejdovej.
REJDOVÁ. So šitím začala ako 15-ročná. Ku šitiu ju priviedla mamka. Začalo to krojmi pre bábiky, skoro začala s krojmi pre dospelých a odvtedy ich šije neuveriteľných 62 rokov.
Za pierko tanec
„Hoci mám roky a zdravie už tak neslúži, šitie krojov ma veľmi baví. A čo budem robiť. My v Rejdovej si vždy nájdeme robotu, aby sme nezaháľali. Doma sme boli dve dievčatá a chceli sme sa parádiť, tak nám mamka vždy niečo šila. Peňazí na to, aby sme si dávali šiť niekomu inému, nebolo. Keď od stroja vstala mama, už som zaň sadala ja,“ zdôraznila sympatická Rejdovčanka.
Ukázala nám všetky časti tradičného rejdovského kroja. Dozvedáme sa, že úplne na spodku boli spodníky, akási spodná bielizeň, šité z domáceho plátna.
Na to sa dávala kamža - úzka i širšia spodnica, a na ňu išla horná sukňa. Tie parádnejšie, zdobenejšie sukne boli do kostola, na svadbu, menej zdobené boli na bežné nosenie.
„Keď sme prišli z kostola, prezliekli sme sa do chudobnejších sukní. Keď sa však išlo na zábavu, ktorá trvala dva dni, obliekali sme sa do parádnych vyšívaných sukní a vždy sme sa prezliekali. Chceli sme sa páčiť. Chlapci nosili na hlavách klobúčiky a to dievča, ktoré chlapcovi poslalo pierko, musel mládenec vyviesť do tanca,“ zaspomínala Z. Dovalovská. Sviatočné sukne do kostola či na svadbu sa volali hatlasky.
Pletky od mamky
Vrchnú časť kroja tvorilo oplecko – akási blúzka, na ktorú sa obliekal kabát. Buď bol šnurovaný na stred alebo sa zapínal na jednu stranu. Aj ženy sa zapínali tak ako chlapi, na pravú stranu. Vrchné, jemné sukne boli tibejtky a na ňu sa uväzoval šurc. No a na hlavu patril čepiec. V Rejdovej tradične paličkovaný.
„Ženy mali hneď niekoľko čepcov, v rôznych farbách,“ doplnila Zuzana.
Mládenci ku vyšívaným košeliam nosili bohato zdobené zapiastky na zápästiach. Na niektorých boli vzory aj korálkami vyšívané. Ku tradičnému ženskému kroju patria aj pletky. Ozdobné prúžky, ktoré si žienky dávali po bokoch hlavy. Viseli popri lícach zastoknuté pod čepcom.
„Jedny pletky mám aj od svojej mamky. Spletené sú z jej vlasov. Mám tak pamiatku na moju mamku. Minulý rok by sa bola dožila sto rokov,“ dodala Rejdovčanka.
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
