Banícky chlebíček hľadá odpovede na otázku: Čo ďalej?

Banícky chlebíček je najnovší filmový počin scenáristu a režiséra Romana Fábiana, rodáka z Rožňavy.

Jeho dlhometrážny debut mal svoju premiéru počas nedávnych Dní mesta a Rožňavského jarmoku.

ROŽŇAVA. R. Fábian v súčasnosti pracuje ako filmový a televízny režisér – Prvé oddelenie, Druhý dych, či Horúca krv.

V roku 1909 bol v banskej oblasti Horného Gemera, v okolí Rožňavy vybudovaný jeden z najmodernejších banských závodov v Európe.

V 17 baniach pracovalo takmer šesťdesiatpäť percent miestnych obyvateľov. Po páde komunizmu bola ťažba železnej rudy z ekonomických dôvodov ukončená, v prevádzke zostal len jeden banský komplex.

Film Banícky chlebíček sa sústreďuje na obyvateľov gemerskej dediny Rakovnica a cez sériu portrétov jej obyvateľov podáva obraz myslenia celého kraja. Ten sa spája v názore, že počas komunizmu boli šťastnejší a ich život bol kvalitnejší.

Príbehu dominuje rozprávanie Jána Fábiana, vysokoškolského profesora s čestným doktorátom z Dillí, ktorý niekoľko rokov aktívne žil v Kanade, Afrike, Nemecku, bol štipendistom Humboldtovej nadácie, poradcom ministerstva hospodárstva v 90. rokoch a dnes napriek veku 78 rokov učí na Technickej univerzite v Košiciach.

Jeho rozprávanie pamätníka je v prudkom kontraste s pohľadom najmladších protagonistov. „Práve pochopenie tohto kontrastu vytvára zmysel filmu, ktorý si cez príbehy miestnych ľudí a ich vzťah k rodnému kraju a jeho minulosti kladie otázku: 'Čo sa tu stalo a akú máme budúcnosť?',“ uvádzajú tvorcovia filmu.

Stačí zaradiť sa?

„Film je inšpirovaný stretnutím s Jánom Fábianom. Z celkom prirodzenej rodinnej návštevy po mnohých rokoch vyplynula moja hlboká fascinácia jeho zjavom, prejavom a zároveň obsahom jeho rozprávania. Jednak ako človeka, jednak ako pamätníka,“ zaspomínal na okamih vzniku myšlienky o Baníckom chlebíčku autor scenára a režisér v jednej osobe R. Fabián.

Na ďalšiu návštevu si už priniesol malú kameru. Výsledkom bolo takmer päť hodín rozprávania.

„Zaujalo ma, že aj mladí ľudia sa vnútorne vracajú k obdobiu pred rokom 1989 a bez väčšieho zamyslenia sa ho považujú za 'prijateľnejšie' ako dnešok. Samozrejme, je to pochopiteľné. Čo ma však naozaj upútalo, bolo zistenie, že tým mladým ľuďom to stačí. Stačí im prebrať tento postoj a inak ostávajú takmer nečinní. Jeden z protagonistov filmu to pomenoval: 'Nám stačilo zaradiť sa.' Ľudia boli zvyknutí na to, že existoval komplexný, ľahko uchopiteľný systém, ktorý im dal prácu, bývanie, názory. Na oplátku chcel len nevystrkovať hlavu. Časy sa ale zmenili a žijeme v prostredí, kde sa od človeka očakáva vlastná iniciatíva. A tá akoby tej mladej generácii – z pochopiteľných dôvodov – chýbala,“ zdôraznil R. Fábian.

Hrajú neherci

Zámerom tvorcu bolo, aby film pomohol k vnímaniu baníckej histórie v súčasnom kontexte. Aby mladým ľuďom pomohol zorientovať sa v tom, čo bolo, čo je a čo môže byť.

Vo filme hrajú amatéri – neherci. Aká bola prácas nimi? „Skvelá,“ krátko komentoval R. Fabián.

S premiérou v Rožňave bol spokojný. „Bol som nesmierne potešený. Cítil som, že tých pár ľudí, čo si to prišlo pozrieť, cítili vďaku za to, že o nich niekto niečo urobil, že na nich niekto myslí. A s týmto pocitom som ten film robil,” dôvodil.

Zaujímalo nás, čo R. Fábian najnovšie „nosí“ v hlave? „Mám niekoľko scenárov. Čo sa však naozaj zrealizuje, ostáva veľkým tajomstvom, pretože nielen banský priemysel, ale aj filmový priemysel na Slovensku umrel. Ale píšem práve scenár na film o problémoch mladých ľudí s bývaním. Bol by som šťastný, ak by to bola čierna komédia,“ dodal.