Krajský pamiatkový úrad v Košiciach v týchto dňoch začal konanie vo veci záchranného archeologického výskumu. V lokalite, kadiaľ má cesta viesť, sa dajú predpokladať ďalšie archeologické nálezy, ktoré súvisia s osídlením Rožňavskej kotliny a Slovenského krasu. Ovplyvní to výstavbu i dokončenie rýchlostnej cesty?
ROŽŇAVA. Trasa rýchlostnej cesty je naplánovaná územím Brzotína, Jovíc, Krásnohorskej Dlhej Lúky, Lipovníka, Jablonova nad Turňou, Rožňavy. Dá sa však predpokladať, že tam nájdu archeologické nálezy.
„Nálezy z doby bronzovej sú zaradené do okruhu pilinskej a kyjatickej kultúry. Osídlenie dokladujú nálezy brondzových predmetov z Krásnohorského Podhradia, Lipovníka, Drnavy, Hrušova a Jablonova nad Turňou. Význam regiónu podčiarkuje hradisko nad Drnavou. Archeologické nálezy z ostatných období sú zriedkavejšie. Predpokladať na tomto území sa dajú predovšetkým nálezy súvisiace s osídlením v dobe bronzovej. Možné a pravdepodobné sú však aj nálezy z iných období,“ vysvetlila Marcela Ďurišová, odborný radca – archeológ z Krajského pamiatkového úradu v Košiciach (KPÚ).
Práve kvôli predpokladu ďalších archeologických nálezov začal v tejto veci KPÚ správne konanie o nevyhnutnosti vykonať na stavbe rýchlostnej komunikácie záchranný archeologický výskum.
Zaujímalo nás preto, či v tejto súvislosti bude možné začať s výstavbou spomínanej rýchlostnej cesty?
„V rozhodnutí, ktoré bude vydané, budú určené podmienky vykonávania archeologického výskumu. Na dotknutom úseku rýchlostnej cesty je možné stavať. Krajský pamiatkový úrad Košice nemá vedomosť o tom, že by sa na dotknutej trase nachádzali archeologické nálezy takého charakteru a významu, ktoré by znemožnili výstavbu,“ uviedla M. Ďurišová.
Na otázku, či sa v dôsledku záchranného archeologického výskumu neposunie výstavba a jej termín dokončenia, M. Ďurišová zareagovala: „Archeologický výskum si vyžaduje určitý čas, a preto je potrebné, aby bolo jeho vykonanie zahrnuté do plánu organizácie výstavby. V prípade zabezpečenia dobrých podmienok na jeho vykonanie zo strany stavebníka by nemalo dôjsť k žiadnemu posunu výstavby,“ doplnila.
Výstavba potrvá päť rokov
O stanovisko sme požiadali aj Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s. Ako uviedol hovorca spoločnosti Marcel Jánošík, rozhodnutie o záchrannom archeologickom výskume zo strany KPÚ je súčasťou príprav na územné konanie, o ktoré pamiatkarov požiadala NDS.
„Ten bude vykonaný po začatí výstavby a až na jeho základe, podľa rozsahu nájdených nálezov, budeme vedieť časový dopad na dokončenie stavby. Je to štandardný postup v zmysle platnej legislatívy,“ informoval hovorca NDS.
Ako uviedol, začiatok výstavby rýchlostnej cesty je plánovaný v roku 2015.
„Výstavba celej stavby s tunelom Soroška potrvá päť rokov. Ukončenie je plánované v roku 2020,“ dodal M. Jánošík.
Fakty
R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou
Rýchlostná cesta je navrhovaná v kategórii R 24,5/120 (100 km/hod v tuneli Soroška). Dĺžka úseku rýchlostnej cesty je 14,1 km.
Má začiatok situovaný v mimoúrovňovej križovatke Rožňava s plynulým priestorovým výhľadovým napojením na úsek R2 Gombasek - Rožňava, ktorý je v súčasnosti v príprave.
Tunel Soroška je navrhovaný ako dvojrúrový s jednosmernou premávkou v každej tunelovej rúre s kategóriou tunela 2xT8,0 a s návrhovou rýchlosťou 100 km/hod. Celková dĺžka tunela je 4 282 m. l Napojenie rýchlostnej cesty z východnej strany na jestvujúcu cestnú sieť je navrhované mimoúrovňovou križovatkou Jablonov nad Turňou. Súčasťou stavby je aj Stredisko správy a údržby rýchlostných ciest Jablonov nad Turňou a veľké odpočívadlo Jovice.
Súčasne sa pre tento úsek R2 Tornaľa - Včeláre vypracúva štúdia realizovateľnosti, ktorá je v záverečnej fáze verejného obstarávania.
šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer