Erika Čuňočková je služobne najstaršia pracovníčka v kolektíve Mestskej polície v Rožňave.

ROŽŇAVA. Kto by čakal, že pani Erika je prísna a odmeraná, či na prvý pohľad razantná, veľmi by sa mýlil.

Táto policajtka okamžite prekvapí nápadnou empatiou a láskavým prístupom. Napriek tomu hovorí, že v teréne si s každým priestupcom hravo poradí a zvláda aj kritické situácie. Podľa nej práve dobré slovo niekedy veľmi veľa dokáže.

Po skončení školy so sociálno–právnym zameraním pracovala najprv v materskej škole.
Potom na vtedajšom okresnom národnom výbore pracovala na odbore sociálnych vecí a na starosti mala miestnu menšinu.

Neskôr na mestskom úrade mala na starosti priestupky, až začala pracovať ako mestská policajtka.

Takmer denne sa stretáva s bezdomovcami či inými ľuďmi na okraji spoločnosti. Na margo svojho kariérneho postupu s úsmevom hovorí, že ľudí treba poznať od malička.

„Keď som pracovala na inšpekcii verejného poriadku, chodievala som po meste v sivej uniforme. Manžel ako vodič z povolania ma často stretával, neozýval sa však ku mne. Doma som mu potom vysvetlila, že je to práca ako každá iná. Vtedy sa situácia zmenila,“ s úsmevom spomína na svoje začiatky v uniforme táto policajtka z Rožňavy.

Doma je žienkou domácou

Hoci pracuje v oblasti, ktorá sa ešte pokladá za mužskú doménu, doma je vraj klasická žienka domáca.

„Mám typické ženské koníčky, ako napríklad tvorba madeirových kraslíc. Okrem toho sa venujem ručným prácam. Doma normálne varím, zaváram, upratujem. Boli sme tri sestry, som najstaršia, možno aj z toho pramení môj vzťah k domácnosti,“ hovorí pani Erika.

V rukách však nedrží len ihlice na štrikovanie, bez problémov si práve pre svoju prácu poradí aj so strelnou zbraňou.

„Ešte vo Zväzarme som strieľala z malorážky. Na zbrane som si teda zvykla, hoci mám pred nimi rešpekt,“ dodáva E. Čuňočková.

Priestupca sa potrebuje vyrozprávať

V Rožňave vraj zo začiatku budila ako žena v uniforme prekvapenie, v meste si však na ňu postupne zvykli.
V práci v 14-člennom kolektíve je jedinou ženou.

„Muži neohovárajú, nevytvárajú na pracovisku skupinky, zbytočne neobkukávajú. A verte, že mi to ani nechýba,“ pochvaľuje si.

S istotou tvrdí, že v dnešnej dobe majú ženy u polície svoje opodstatnené miesto.

„Bohužiaľ, mnohé rodiny sa boria s existenčnými problémami. Niet práce, peňazí, neraz preto príde na rad alkohol. V rodine vznikajú manželské spory, problémy vo výchove detí, či susedské hádky. Priestupca sa preto neraz potrebuje len vyrozprávať. A práve my ženy sme empatickejšie, preto sa ľudia pred nami viac rozhovoria,“ opisuje rožňavská policajtka.

Dvojmetroví muži

Prezident Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií SR Ján Andrejko hovorí, že žien v policajných uniformách je málo.

Zákroky na ulici totiž vyžadujú hlavne fyzickú silu. „Fyzické previerky sú veľmi náročné, problém zvládnuť ich majú aj muži. Častokrát zasahujeme v krčmách, musíme si poradiť s opilcami, ktorí sú veľmi agresívni. Vtedy sa najviac osvedčia pri práci silní dvojmetroví muži. Ženy zase ako verbálne zdatné sú osožné pri dopravných priestupkoch, ale aj v kritických chvíľach, kedy je potrebná dobrá komunikácia a diplomacia,“ vysvetlil J. Andrejko.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer