Rožňavská Metercia je európskym unikátom

Tohtoročné Dni mesta Rožňava mali predovšetkým historický a kultúrny rozmer.

V meste si pripomenuli 500. rokov Rožňavskej Metercie. Slávny neskorogotický tabuľový obraz je v stredoeurópskom priestore unikátom. Zachytáva jedinečný dobový výjav z banskej činnosti. Námet Metercie premietli do reálneho prostredia v neďalekej obci Čučma.

ROŽŇAVA/ČUČMA. Neskorogotický obraz sv. Anny Samotretej, zvanej aj Rožňavská Metercia, visí na stene severnej strany katedrály Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave.

Práve tejto téme bola venovaná Konferencia pri príležitosti 500. výročia namaľovania obrazu.

Obraz neznámeho autora bol namaľovaný v roku 1513. Dodnes sa v odbornej verejnosti vedú polemiky na tému jeho autorstva. Ten i naďalej ostáva neznámy.

Prostredie starej baníckej obce Čučma však už také skúpe na odhalenie histórie nie je. Práve v obci je identifikovaný námet obrazu Rožňavskej Metercie, ktorý zachytáva celú banskú technológiu v niekdajších strieborných baniach na Gemeri.

Vďaka nadšeniu miestnych ľudí je dnes možné poľahky nájsť v teréne momenty, ktoré zachytáva spomínaný obraz.

Gemer bol kedysi nazývaný aj železným srdcom Európy. Už v 13. storočí v rožňavskom chotári fungovali bane na striebro, na začiatku 14. storočia sa k nim pridali aj zlaté bane. A práve túto dobovú realitu zachytáva obraz Rožňavskej Metercie, významná pamiatka stredovekého výtvarného umenia.

V popredí vidieť sv. Annu s jej dcérou Máriou a vnukom Ježiškom, ako oddychujú pod bukom. V korune stromu im hrajú anjeli a nad nimi bdie svätá trojica. V pozadí pracujú baníci. Na obraze je detailne zachytená celá technológia baníckej praxe.

„Anna Samotretia, z latinského Metercia, bola patrónkou stredovekých baníkov. Kult sv. Anny sem na Gemer priniesli Sasi v rámci nemeckej kolonizácie. Tí uctievali sv. Annu preto, lebo verili, že im prinesie blahosklonnosť matky zeme. Hoci nevieme, odkiaľ autor pochádzal a ostáva pre nás i naďalej anonymným, detailné zachytenie baníckej praxe svedčí o tom, že veľmi dobre poznal reálie a prácu baníkov,“ zdôraznila kunsthistorička Edita Kušnirová.

Objav jedinečnej štôlne

Súčasťou konferencie bola aj návšteva miesta námetu slávneho obrazu v obci Čučma. Ako uviedol starosta obce Alexander Szöllös (nez.), lokalitu, ktorá sa stala pre autora námetom, objavili v obci náhodne. Miesto vyčistili, vyklčovali, zo skál odstránili náletové dreviny a pred očami im doslova vyrástol výjav z Rožňavskej Metercie.

„Bola to pre nás výzva a inšpirácia ukázať toto miesto nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti. Dali sme si za úlohu postaviť tie objekty, ktoré sú na obraze namaľované a urobili sme už prvé kroky, aby sme na mieste vybudovali prírodný banícky skanzen,“ uviedol starosta Čučmy.

Prvým krokom bolo odhalenie informačnej tabule o Rožňavskej Metercii priamo na mieste námetu, ktorá je súčasťou náučného chodníka Železnej cesty.

„Následne sme úplne náhodne na mieste objavili jednu ručne kresanú štôlňu, ktorá je unikátom a o ktorej nik v obci nevedel. Tá má pravdepodobne viac ako 500 rokov, keďže bola ručne kresaná bez použitia trhaviny. Nachádza sa tu aj portál do bane, ktorý chceme sprístupniť verejnosti. Nechýba banský vozíček približne z toho obdobia, kedy sa maľoval obraz. Objavili sme aj pôvodné podvaly na dráhu vozíka,“ doplnil starosta.

V obci oživili aj banskú klopačku.

„Vlani sme obnovili zvonicu, ktorá je tiež prístupná návštevníkom a oživili sme aj zvonenie v obci. Zistili sme, že to bola pôvodná banská klopačka, ktorá upozorňovala na blížiace sa nebezpečenstvo. Zvon vo zvonici odlial levočský zvonolejár v roku 1794,“ upresnil A. Szöllös.