Aj o tom hovorí návrh nového stavebného zákona, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť od prvého júla budúceho roka. Pomôže konečne nová legislatíva vyriešiť aj problém nelegálnych stavieb pod hradom Krásna Hôrka?
KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE. Zástupcovia samospráv, ministerstva zahraničných vecí a splnomocnenec pre rómske komunity hovorili o postupe, ako sa majú odstrániť alebo legalizovať čierne stavby z rómskych osád.
V prechodnom ustanovení zákona sa hovorí o tom, že so stavbami bez vydaného stavebného povolenia sa musí vlastník vysporiadať v rámci ešte dnes existujúceho inštitútu legalizácie do jedného roka.
Táto 12–mesačná lehota sa však zainteresovaným samosprávam vidí krátka. Štátny tajomník Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR František Palko na stretnutí prisľúbil, že tých mesiacov môže byť aj viac. V súčasnosti hľadajú spoločné riešenia.
Existencia nelegálnych stavieb nie je problémom súčasnosti. Ich história siaha až do čias monarchie, v osade pod Krásnou Hôrkou vznikali niekedy v 90. rokoch. Koľko presne nelegálnych osád v rámci celého Slovenska existuje, je dnes len veľmi ťažké určiť. Podľa informácií samospráv je to číslo vyššie ako 10-tisíc.
K presnejšiemu číslu by sa mal dopracovať nový Atlas rómskych komunít. Aj ten môže prispieť k vyriešeniu problému čiernych stavieb.
Prvý krokom podľa rezortu bude pasportizácia pozemkov pod rómskymi obydliami, tá poslúži na lepšiu identifikáciu pozemkov, resp. pomôže pri prípadnej zámene. Tieto pozemky sa potom zapracujú do územnoplánovacej dokumentácie.
Trojaký problém stavieb
V rómskej osade v Krásnohorskom Podhradí je v súčasnosti zhruba 50 nelegálnych stavieb. Podľa slov starostu obce Petra Bolla (Most–Híd) problém stavieb v rómskej osade je trojaký.
Ide o stavby, ktoré sú postavené na súkromných pozemkoch. Stavby postavené ešte pred rokom 1976 sú na obecných pozemkoch, ktoré nepodliehali kolaudácii. Tieto nie sú čiernymi stavbami a majú súpisné čísla. Tam si však majitelia stavieb musia vysporiadať tieto pozemky kvôli plateniu daní.
„Tretím problémom sú čierne stavby postavené na pozemkoch štátnych lesov. Ku všetkým týmto vymenovaným stavbám je potrebné pristupovať individuálne aj čo sa týka majetkovoprávnych vysporiadaní, a nie globalizovať ich riešenia. V rámci Slovenska je všade ten problém iný. Od splnomocnenca očakávam nejaké riešenia, ktoré by situáciu pomohli vyriešiť,“ uviedol starosta.
Ako zdôraznil, samosprávy sa môžu pohybovať len v intenciách zákona, nemôžu rozhodovať ohľadom čiernych stavieb.
Zastaraný stavebný zákon
Podľa neho stavebný zákon je zastaraný a jeho novelizácia mala prísť už oveľa skôr.
„Nie som zákonodarcom ani odborne spôsobilou osobou, aby som sa vyjadroval k detailom stavebného zákona. Návrh nového zákona sa ešte len chystám preštudovať. Keď bude schválený, budeme sa ním riadiť, keďže je zákon pre nás smerodatný,“ doplnil P. Bollo.
Tak ako aj niektorí iní šéfovia samospráv aj on je presvedčený, že prenesenie výkonu stavebnej správy na obce a mestá nebolo šťastné riešenie.
„Bolo by dobré, keby tak ako v minulosti tieto záležitosti riešili v rámci stavebných úradov na obvodných úradoch úradníci, ktorí sú na to odborne spôsobilí. Starostovia nie sú v tomto odborníci, nemôžu si tieto veci odkontrolovať. Čo nám vystaví spoločný stavebný úrad, to podpíšeme a v konečnom dôsledku nesieme za to zodpovednosť my,“ dodal starosta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
