Na vine je dlhá zima, agátového kvetu bolo preto menej. Včelári však môžu byť spokojní, čo sa týka lipového medu.
GEMER. Ján Buček z Rožňavy je včelárom úctyhodných päťdesiat rokov. Hovorí, že dobrý rok je vtedy, ak na jednu včeliu rodinu pripadá 40 kíl medu.
V čase, kedy bilancuje tento rok, hovorí o 35 kilách. Toľko medu má však len vďaka tomu, že so svojimi včelami kočuje.
„Prekvapila nás veľmi dlhá zima. V čase, keď mali kvitnúť agáty, sme ešte stále museli kúriť doma v peci. Po iné roky to tak nebolo. Agátového kvetu bolo menej a samozrejme aj medu,“ vysvetlil J. Buček.
Dlhá zima neuškodila len agátom, ale aj samotné včely z nej boli akoby zmätené. „Matka včela kládla menej vajíčok, robotnice sa neskôr dostali do znáškovej kondície,“ vysvetlil tento odborník.
Kočoval, preto sa mu darilo
Včelári sa delia na dve skupiny. Tí, ktorí kočujú, a tí, ktorí včelária doma.
„Vďaka tomu, že som v tomto roku kočoval smerom k Fiľakovu a maďarským hraniciam, môžem povedať, že mám celkom slušné množstvo práve agátového medu,“ vysvetľuje včelár z Rožňavy.
Na kočovanie treba predovšetkým čas. Odkedy je naša krajina v Európskej únii, včelári sa nemôžu presúvať po cestách prvej cesty, musia rátať aj so sťaženým kočovaním. Obvykle zvyknú kočovať v okruhu sto kilometrov.
Agátový med je jeden z mála, ktorý nekryštalizuje, v tekutom stave vydrží dva až tri roky.
Okrem toho neobsahuje žiadne alergické látky, preto je vhodný aj pre deti, ktoré ešte ich mamy dojčia. Laici tento med spoznajú podľa svetlého sfarbenia.
Lipám škodili horúčavy
Pre Rožňavu je typický med z lipy. „Medzi dubmi máme 40 až 50 percent líp,“ hovorí pán Ján. Má polotmavé sfarbenie, je aromatický a má blahodárne účinky na ľudský organizmus.
„Je tak silný, že ak s ním niekto ochutí čaj, konzument má pocit, že pije priamo lipový čaj,“ opisuje J. Buček. Lipa sa vraj v tomto roku držala vcelku dobre.
„Celkom dobre zakvitla. Oveľa lepšia situácia by však bola, keby viac pršalo. Týmto stromom trocha poškodili výdatné letné horúčavy,“ dodal J. Buček.
Slovenský zväz včelárov v okrese Rožňava má spolu 140 členov. Je v nich aj päť žien, asi dvadsať percent včelárov patrí k mladej generácii.
Tak ako na celom Slovensku, aj v Gemeri včelária hlavne seniori. Mladých neláka fyzická namáhavá práca, ktorá si vyžaduje dostatok času.
„K včelárstvu treba vzťah, vytrvalosť a byť usilovný ako tá včelička. Včely vedia robiť zázraky, ale treba im k tomu pomôcť sústavným venovaním sa,“ tvrdí odborník z Rožňavy. On sám začínal včeláriť ako 16-ročný tínedžer.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
