Peter Štyvar: Musím sa pozerať dopredu

Jubilant Útočník Peter Štyvar.
Jubilant Útočník Peter Štyvar. (Autor: pp)
Sportnet|14. aug 2013 o 00:00

V ostatných troch rokoch bojoval útočník Peter Štyvar viac so zraneniami, ako so súpermi.

Aj teraz si doliečuje koleno po ostatnej operácii. Napriek tomu sa k futbalu na čo najvyššej úrovni chce vrátiť.

ROŽŇAVA. Nová sezóna sa začala, no Peter Štyvar je doma v Rožňave, ako divák na zápasoch SP MFK. Na jeseň minulého roka sa zranil, nasledovala operácia a doliečovanie. Čo má nového, aké má plány, ale aj ako sa pozerá na svoju doterajšiu kariéru, o tom všetkom sme sa porozprávali s odchovancom rožňavského futbalu Petrom Štyvarom, ktorý práve dnes dovŕšil Kristove roky.

Ako to s vami aktuálne vyzerá?

„Momentálne sa ešte dostávam zo zranenia, ktoré som mal v októbri. Na operáciu som išiel až v polovici februára, ešte stále rekonvalescent. Uvidíme ako dlho mi to ešte bude trvať, ale nikde sa nebudem ponáhľať. Chcem si koleno poriadne doliečiť, aby bolo pevné a funkčné. Na zápasy sa chodím pozerať nielen do Rožňavy, ale aj po celom okrese. Chodil som aj na jar. Od II. triedy až po V. ligu.“

Môžete tak teda trochu aj hodnotiť. Aký máte dojem z okresného futbalu?

„Je to zasa niečo iné, ale aj keď som bol v Trenčíne, tak som sa s chalanmi chodil pozerať aj na nižšie súťaže. Aj takýto futbal sa hrá. Je to v poriadku a niekedy sú tam lepšie akcie a situácie ako v lige. Ale samozrejme tempo hry je pomalšie, futbalové rozmýšľanie hráčov i fyzická pripravenosť je na nižšej úrovni, ale určite sa tu nájdu aj kvalitní hráči, ktorí keby chceli, robili na sebe, hlavne v mladom veku, mohli by časom hrať aj vyššiu súťaž. To si však musia zrovnať v hlave oni.“

V minulom roku vám skončilo hosťovanie v Senci. Uvažovali ste, čo ďalej?

„Samozrejme, hneď ako som sa zranil, som sa rozprával s majiteľom Senca, ako to bude ďalej. Dohodli sme sa tak, že keď sa dám zdravotne dohromady, rád ma uvíta znova v mužstve. Medzitým sa však majiteľ zmenil. Uvidíme teda ako to bude ďalej. No v hre sú aj iné alternatívy. Prioritou však teraz je, aby som sa dal stopercentne dokopy. Potom uvidíme.“

Objavil sa záujem aj zo strany klubov z okresu. Čo vy na to?

„Vzhľadom na to, že som dlhé roky hral v I. lige, sem tam v II. lige, určite by boli všetci radi, keby som hral za nejaký klub z okresu, či už Rožňavu alebo niektorý iný z okolia. Ale momentálne takto ešte neuvažujem. Ak sa doliečim, chcem skúsiť vyššiu súťaž a eventuálne sa dostať ešte do zahraničia. Predĺžiť si profesionálny futbalový život o dva či tri roky. Samozrejme, nedá sa hrať vrcholovo donekonečna. Ale keď bude zdravie slúžiť a verím, že tých operácií už bolo dosť, keď človek na sebe pracuje, dá sa hrať dlho. Keď však zdravie už nie je, treba začať pozerať iným smerom. Všetko závisí od zdravia a verím, že si kopnem do lopty aj na vyššej úrovni.“

Keď sa vrátime do minulosti, hrali ste v Čechách, Anglicku, Grécku. Ako sa na to pozeráte s odstupom času?

„Človek sa stále musí rozhodovať medzi viacerými alternatívami. Keď som išiel do Teplíc, tak boli v hre aj iné kluby zo Slovenska i Čiech. Rozhodol som sa pre Teplice, no nejako to tam nevyšlo. Aj vzhľadom na to, že tam bol veľký pretlak hráčov. V tom čase som mal 20 rokov a keď hral nejaký mladý hráč, bola to skôr rarita. Strašne málo sa mladým dávala šanca, ale beriem to. Každú jednu štáciu beriem ako skúsenosť a ako som povedal, človek sa stále musí rozhodnúť a nie je len jedna možnosť. Niekedy sa rozhodneme správne, inokedy nie. Viackrát som sa nerozhodol správne, ale tak to v živote i vo futbale je.“

Keď ste išli do Teplíc, mali ste dvadsať rokov. Nebolo to skoro ísť do zahraničia?

„Teplice boli kvalitný klub, v tej dobe jeden z troch najlepších v Čechách. Išli tam vtedy so mnou aj Leitner, Semenník a Piatka. Boli sme tam štyria Slováci a možno aj toto rozhodlo. Ak by som bol sám, možno by som nakoniec ani nešiel. Ale boli sme štyria, aj toto tomu pomohlo. Nakoniec to nebolo najšťastnejšie riešenie, lebo som chodil po hosťovaniach v II. lige v Čechách, ale tiež mi dalo niečo do života. Lepšie to bolo, keď som sa vrátil na Slovensko v roku 2005. Ale tých skoro päť rokov v Čechách nebolo podľa mojich predstáv.“

Hrali ste aj v Anglicku, čo vám dalo?

„Hlavne mi dalo skúsenosť, že na každom tréningu, či prípravnej hre treba robiť všetko na sto percent. Aj rozcvičku či nejaký výklus robiť precízne, neflákať to. Som vďačný za to, že som tam bol, aj keď to znova nevyšlo podľa mojich predstáv. Určite prvé dva tri mesiace boli fajn. Potom nastal zlom, ale myslím si, že za normálnych okolností by som tam možno bol aj teraz. Ale taký je život. Veľmi dôležité je, či už v zahraničí, ale aj na Slovensku, aby tréner stál za hráčom. To je úplne najdôležitejšie. Ak tréner nie je naklonený hráčovi, tak môže byť aj o dve triedy lepší ako iný, ale bohužiaľ má smolu.“

Nasledovalo pôsobenie v Grécku.

„Mal som šťastie, že klub Škoda Xanthi, kde sme boli s Kolbasom a Štrbom, teda traja Slováci bol fajn v tom, že je to asi jeden z mála klubov, ktorý nemá žiadne podlžnosti voči hráčom. Na druhej strane nás tam chcel nemecký tréner Wolf, ktorý po dvoch kolách skončil, keď ho vyhodil majiteľ. Nahradil ho domáci tréner, ktorý tam už pôsobil. Myslím si, že to bolo unáhlené rozhodnutie. Po tomto kroku to bolo všelijaké. Domáci tréner začal presadzovať gréckych hráčov na náš úkor. Čo sa mi samozrejme nepáčilo, lebo som cítil, rovnako ako aj ďalší zahraniční hráči, že domáci hráči boli často možno o viac ako triedu slabší ako my. Ale bohužiaľ to tak bolo a aj na základe toho som niekedy vo februári či marci odtiaľto odišiel preč a išiel som na štyri mesiace do Trnavy.“

Potom ste išli znova do Čiech, do Třinca.

„Tam zohralo úlohu aj to, že tam bol Luhový tréner. Bral som to ako prestupovú stanicu. Ale bohužiaľ som sa v marci musel podrobiť prvej operácii pravého kolena. Išlo iba o artroskopiu, takže do poriadku som sa dal asi za mesiac. No neubehli ani dva týždne od môjho návratu na trávnik a pretrhol som si predný krížny väz v kolene. Nasledovala ďalšia operácia. S Třincom som sa dohodol na ukončení zmluvy, keďže liečenie takéhoto zranenia trvá minimálne pol roka.“

V jednom čase ste patrili medzi naj strelcov v slovenskej súťaži.

„Určite na to spomínam rád, ale zo spomienok a minulosti sa nedá žiť. Treba pozerať na to, čo bude, nie čo bolo, lebo to už je za nami. Boli to pekné časy, získali sme titul, potom sme boli druhí v lige. Mali sme vtedy výborné mužstvo, aj vďaka súdržnému kolektívu. Dali sme 99 gólov v lige, čo hovorí za všetko. Celé mužstvo sme šlapali a vďaka nemu sa mi strelecky darilo. Myslím si, že momentálne také mužstvo na Slovensku nie je. Nepodarilo sa nám postúpiť od Ligy majstrov, vypadli sme so Sláviou Praha, ktorá mala vtedy tiež výborné mužstvo. Boli sme v dvojzápase lepší, ale bohužiaľ sme vypadli na penalty.“

Práve dnes máte 33 rokov. Ako vidíte svoju aktuálnu situáciu, no i najbližšie roky.

„Za posledné tri roky som toho moc nenahral, pretože v 2011 som bol na prvej plastike, potom hral v Trenčíne polroka, v Senci asi tri mesiace a opäť prišlo zranenie. Za ostatné tri roky som tak odohral asi necelý rok. Poslednou dobou viac oddychujem ako hrám, posilňujem koleno. Uvažujem už aj nad inými vecami. Ak skončím s aktívnym futbalom, rád by som sa venoval trénerstvu.“

Mnohí hráči sa po skončení profesionálnej kariéry objavujú v mužstvách regionálnych súťaží. Je teda možný váš návrat aj do Rožňavy?

„Nevylučujem to. Futbal mi bude určite chýbať a ja sa potrebujem hýbať. A chcel by som trénovať, aby som mladým chalanom vedel predať svoje skúsenosti. Mám ich dosť. Každopádne pri športe by som chcel zostať aj naďalej.“

Trocha faktov

Peter Štyvar

Nar. 13. 8. 1980, útočník.

V sezóne 2007/2008 skončil na treťom mieste v tabuľke strelcov s pätnástimi gólmi. Objavil sa v slovenskej reprezentácii U20 a SR 21. Má aj dva štarty v seniorskej reprezentácii.

Kluby, v ktorých pôsobil (po sezónach):
98/99 – Lokomotíva Košice, 99/00 – ŽP Šport Podbrezová, 00/01 - Ozeta Dukla Trenčín/ FC Chomutov, 01/02 - FC Chomutov, 02/03 - FC Chomutov, 03/04 - FK Teplice, 04/05 - FK Ústí n/L, 05/06 – AS Trenčín, 06/07 – AS Trenčín/ MŠK Žilina, 07/08 – MŠK Žilina, 08/09 – MŠK Žilina/ Bristol City, 09/10 – Škoda Xanthi/ Spartak Trnava, 10/11 – Bristol City/ Fotbal Třinec, 11/12 – AS Trenčín, 12/13 – SFM Senec.

pp

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Peter Štyvar: Musím sa pozerať dopredu