V minulosti bol držiteľom rekordu kopca, a aj keď už v súčasnosti nie sú pre neho body a seriály pretekov až tak podstatné, dokáže zamotať súperom hlavy.
DOBŠINÁ. Presne tak, ako to bolo aj v ostatnom jubilejnom 30. ročníku. Už v tréningových jazdách sa držal časmi v prvej trojke, pričom si zlepšil osobné maximum z roku 2011. V dobrých výkonoch pokračoval aj v súťažných jazdách v nedeľu. Znova si zlepšil maximum, ktoré má teraz hodnotu 2:29,901, kým v roku 2011 zajazdil čas 2:31,811.
„Teší ma to,“ konštatoval s pokojom Jaroslav Krajči. V minulosti sa mu podarilo rekord Dobšinského kopca zapísať štyrikrát, v priebehu rokov 2004 až 2011. Pokojným ho nechávajú aj časy Taliana Faggioliho. Prekvapilo ho však iné. „Počítal som, že po nejakej dobe od toho, čo som vypadol z kolotoča pretekov, tak som si myslel, že medzi súčasnou špičkou budem nižšie. Keďže to tak nie je, tak ma to teší,“ pokračoval J. Krajči.
Už v minulom roku neboli body pre J. Krajčiho podstatné. Rovnako to bolo aj teraz. S akými plánmi teda prišiel do Dobšinej? „Len sa zabaviť, nič iné. Výsledok samozrejme teší, ale teraz nie je cieľom. Nejdem ani seriál ME, ani české majstrovstvá. Bol som na pár pretekoch slovenského šampionátu, dokonca ho asi aj vediem, no priznám sa, že to nie je to, čo by ma úplne tešilo. Som ako jednooký medzi slepými,“ povedal J. Krajči a zopakoval: „Už je to len o zábave a myslím si, že to tak aj zostane.“
V predvečer pretekov sa krstila kniha o Dobšinskom kopci. Na slávnosti nechýbal ani J. Krajči. „Je to veľmi krásny počin zo strany organizátorov. Je to niečo, čo sa často nevidí. Je krásne, že niekto dokázal zdokumentovať históriu, tú, ktorú si ani ja nepamätám. To je to, čo je na tom pekné. Nech už dopadne Dobšinský kopec v budúcnosti akokoľvek, už sa to nedá zmazať. Odniekiaľ to vyšlo, niekam to smeruje a držím palce organizátorom, aby koniec nebol nikdy,“ uviedol J. Krajči.
J. Krajči sa na Dobšinskom kopci objavil prvýkrát až v 90-tych rokoch. „Nastúpil som v ére, kedy to všetko už bolo komerčné a nedostal som nič zadarmo. Pre formuly som sa rozhodol, lebo to bolo rýchle a najlacnejšie náradie. Chcel som závodiť a formula bola oproti ostatným autám veľmi lacná. A mňa by asi nebavilo voziť sa niekde v strede poľa, aj keby som vyhrával svoju skupinu či triedu. Mňa bavilo vidieť sa vo výsledkoch čo najvyššie. To bola méta, ktorú som chcel dosiahnuť a formula mi to splňovala,“ vrátil sa pár rokov dozadu J. Krajči.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
