Slávu Coburgovských železiarní zachovali v architektúre

Postavil ju gróf Alexander Csáky v 20. rokoch 19. storočia. Surové železo zo železiarní sa predávalo do celého Uhorska aj zahraničia. Dnes slávnu železiareň pripomína niekdajšia administratívna budova, v ktorej sa nachádza aj malá výstavná galéria dobových fotografií.

STRATENÁ. Obec ležiaca v srdci Slovenského raja sa počtom obyvateľov 135 radí k tým menším v rámci Gemera. Napriek tomu má za sebou bohatú históriu.

Radí sa k nej aj slávna železiareň. Tá bola situovaná pozdĺž potoka Hnilec, vo vzdialenosti 7-8 km od železorudných baní v Spišskej Novej Vsi a Dobšinej. Postavil ju gróf A. Csáky na mieste pôvodnej medenej huty, aby zužitkoval blízke železné rudy a bohaté lesy v okolí.

Ako dobové materiály uvádzajú, v železiarni medzi prvými zaviedli predhrievanie vzduchu pre vysokú pec.

V roku 1842 železiareň kúpil Ferdinand Coburg spolu so skujňovacím hámrom v Hrabušiciach.

V roku 1847 sa tu vyrobilo 1 120 ton surového železa.

V roku 1861 začala výrobu druhá vysoká pec. Obe pece mali tzv. belgickú konštrukciu. V roku 1861 sa výroba v závode zvýšila na 4 612 ton.

Vo vysokých peciach tavili siderity. Získavalo sa tu tzv. biele surové železo, vhodné na pudlovanie.

V 40. rokoch sa spracovala celá výroba stratenského surového železa v rámci vlastného coburgovského podniku, najmä v skujňovacom hámri v Hrabušiciach. Po začatí prevádzky druhej vysokej pece sa značná časť surového železa predávala železiarskym podnikom v Uhorsku a v zahraničí.

Pôvodná architektúra z roku 1931

Niekdajšia administratívna budova slávnych železiarní sa nachádza hneď pri vstupe do obce v smere od Dediniek. Budova na prvý pohľad iná, ako tie ostatné, je dnes v súkromných rukách. Nachádza sa tu jeden z penziónov v obci. O zachovanie jej historickej podoby sa pričinil Jozef Pavlanský.

„Z rekonštrukciou sme začali v roku 1995 a budovu sme obnovovali až do roku 1999. Budova mala od začiatku svoje čaro s nádychom histórie, ktoré sme chceli zachovať. Fasáda je pôvodná, vymaľovaná. Vnútorné i vonkajšie usporiadanie budovy je zachované tak, ako to bolo pri jej prvej prestavbe ešte v roku 1931. Zachovali sa nám z nej aj pôvodné projekty prestavby,“ zdôraznil J. Pavlanský.

Návštevníci, ktorí do Stratenej zavítajú, buď vedia o tejto významnej stavbe a slávnych železiarňach, alebo sa to dozvedia z rozprávania J. Pavlanského a jeho rodiny.

„Turistov upútajú najmä fotografie zavesené na stenách. Ide o dobové zábery z čias, kedy ešte železiareň fungovala. Časť fotografií sa nám podarilo získať z múzea, časť nám doniesli miestni ľudia, ktorí si všimli, že tu máme na stenách takú malú galériu. Už máme aj ďalšie fotografie. Potrebné je ich zarámovať a zavesíme ich tiež na stenu,“ doplnil J. Pavlanský.

Aby návštevníkom vyšli v ústrety, históriu stratenských železiarní zakomponovali aj do jedálneho lístka. Približujú ju aj v anglickom, nemeckom a maďarskom jazyku.