Juro Jánošík je pre Slovákov pojem, ktorý pozná vari každý. Málokto však vie, že aj Gemer mal kedysi svojho „Jánošíka“. Vyrástol v malej gemerskej dedine Henckovce, blízko nej bol aj popravený. Nám sa podarilo nájsť Annu Gallovú z obce, ktorá si dodnes živo spomína na rozprávanie svojej starkej o Vdovčíkovi, ako zbojníka Michala Vdovca volali.
HENCKOVCE. Vdovčík či Dovec býval na nižnom konci obce, ktorá má dnes 456 obyvateľov.
Rodina A. Gallovej bývala v susedstve, spolu s tetami z maminej strany.
„Tam bol kedysi pôvodný dom Vdovčíka. Ešte ako dieťa si na to pamätám. Vzadu vo dvore bola taká pivnica ako zemľanka, nad ňou bola malá strieška, tam on kedysi býval. Teraz je tam už stolárska dielňa a pivnicu zasypali,“ zaspomínala 79-ročná Anna.
Vdovčík mal svoju milú v neďalekom Kobeliarove. A práve tam ho chytili.
„V Kobeliarove ľudia dievčaťu závideli, zakaždým jej priniesol nejaký darček. Tak dávali pozor, vystriehli ho a udali. Dodnes ten dom, kde ho zlapali, volajú do Lapajky. Odtiaľ ho viedli cez lúky popri rieke až do Rožňavy, kde ho odsúdili. Nad križovatkou, v smere na Nižnú Slanú ho na poľnej ceste popravili obesením na Pališovom poli,“ pokračovala v zaujímavom rozprávaní Anna.
Tá o Vdovčíkovi nie raz počula od jeho susedky, ktorá to deťom z dvora často rozprávala a so záujmom ju počúvala aj Anna.
„Na popravu páni nahnali všetkých z dediny aj okolia. Od najmenších až po najstarších sa museli dívať na jeho popravu. Tak vrchnosť nakázala. Za rebro ho zavesili. No ešte predtým sa porozhliadol po ľuďoch a uvidel tam sestru s deťmi. Tak zvolal zo šibenice – Sestro, príď si zobuť len moje krpce. Telo Vdovčíka nesmel nik zo šibenice sňať. Muselo tam ostať, až kým ho vtáky 'nezďobali'. Ale počula som, že vraj, keď mu nohy odhnili a krpce spadli, tak mu z nich vypadávali peniaze, ktoré vietor roznášal po okolí,“ doplnila ďalšiu skladačku histórie Anna.
Dobové pramene uvádzajú, že za dolapenie Vdovčíka bola odmena 50 zlatých za živého, za mŕtveho polovica.
Pieseň o Vdovčíkovi
Dodnes sa presne nevie, ako Michal Vdovec vyzeral, no Anna si pamätá, že v dedine sa o ňom hovorila ako o fešákovi.
„Ale inak nie vysoký, skôr nižšej postavy a taký zavalitejší,“ zdôraznila.
A zbojníčil len medzi pánmi. „Ľuďom v dedine ani v doline nebral, nič zlé nerobil, bral len tým pánom, čo mali,“ zdôraznila.
Sama sa so súrodencami ešte chodila hrávať do Vdovčíkovej zemlianky.
„Vtedy sme vraveli, že sa ideme hrať na Vdovčíka,“ s úsmevom poznamenala.
A vzápätí si spomenula aj na pieseň, ktorá známeho gemerského zbojníka pripomínala a ktorú si ako deti časti spievali. „Čo sa stalo nové v tom Kobeliarove, chytili Dovčíka u milej v komore. A keď ho chytili, tak ho poviazali, tou Slánskou dolinou do Rožňavy viedli.....“.
Na slávneho rodáka (1803-1832) sú v obci pyšní.
„Ľudia o ňom veľmi nevedia. Jeho myšlienky neboli zlé, túžil po lepšom živote pre ľudí, bol hrdinom v očiach gemerského ľudu. Zapísal sa do histórie našej obce aj regiónu. Šibenica, na ktorej ho popravili bola až do roku 1918 na mieste, kedy prišli nepokoje a vzbury, tak ju odstránili. Zachovala sa však jeho lebka i kyjak. Sú dnes uložené v kaštieli vo Vlachove,“ uviedla starostka obce Viera Nemcová (nez.).
Ako dodala, na zbojníka v obci nezabudnú. Skôr naopak – v pláne majú vybudovať ľudovú izbu.
„V bývalej evanjelickej škole chceme vybudovať multifunkčné zariadenie, kde by bola aj akási ľudová izba. Tá by bola sčasti venovaná aj nášmu rodákovi Michalovi Vdovčíkovi,“ dodala starostka.
Dodnes v Henckovciach žije asi desiatka ľudí s priezviskom Dovec, Dovčík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
