V obci Brdárka dnes žije iba približne šesťdesiat ľudí. V brdárskom chotári však nájdete najviac čerešňových stromov na meter štvorcový. Je ich tu takmer štyritisíc, odrôd je do dvesto. Tento jedinečný prírodný genofond sa snažia uchovať nadšenci z miestneho občianskeho združenia. Niektoré z odrôd zaštepili a starajú sa o ne v rámci lesnej škôlky.
BRDÁRKA. Už viac ako desať rokov v spolupráci s Poľnohospodárskou univerzitou v Nitre robia rozsiahly výskum čerešňových stromov.
Ide pritom o jedinečnosť v rámci celého Slovenska, keďže tu odhadujú dvesto rôznych odrôd. Niektoré stromy majú i viac ako sto rokov.
„Od najmenších po najväčšie, od najsvetlejších po najtmavšie, od najmenej sladkých po tie najsladšie. Tá diverzita prírodného a koniec koncov i kultúrneho bohatstva je tu mimoriadna,“ uviedol Marcel Antal zo združenia Alter Nativa.
Žlté, červené i čierne
Ako zdôraznil, väčšina stromov rastie vo veľmi zanedbaných sadoch. Obec sa postupne vyľudňuje a o stromy sa nemá kto starať. Členovia z Alter Nativy s podporou miestnej samosprávy sa rozhodli zachovať toto prírodné bohatstvo a starať sa o čerešňové stromy.
„Posadili sme mladé stromčeky túto jar i zaštepili 60 druhov čerešní, staráme sa o ne, ošetrili sme ich tak, aby ich neobhrýzala zver, označené sú štítkami. V súčasnosti, keď sú v predaji bežne dostupné tri, štyri odrody čerešní, je táto obec a čerešne v jej chotári jedinečnosťou,“ doplnil M. Antal.
V brdárskom chotári nájdete žlté čerešne, čerešne s červenými líčkami, svetločervené, tmavočervené až čierne.
„Nebýva to síce pravidlom, no tie čierne zvyknú byť najsladšie. Žltých je tu najmenej, asi 6 stromov. No aj v chutiach je rôzna variabilita,“ vysvetlil M. Antal.
Podľa neho najlepšie čerešne sú tie, ktoré si odtrhnete priamo zo stromu.
„Ani vám nikam netreba ísť, stačí si iba sadnúť na strom a ochutnávať, na niektorých stromoch je totižto zaštepených i viacero odrôd,“ doplnil Tibor Gajan.
Čerešne, včielky aj kozy
Alter Nativa rozbehla projekt, s príznačným názvom „Užitočné prepojenia“ na záchranu čerešňových stromov s dôrazom na prepojenie ovocinárstva i včelárstva, ktorému sa ušlo podpory i od Rozvojového programu OSN. Veď práve vďaka včielkam, ktorých majú vo včelíne do dvoch miliónov, sa čerešniam darí.
„Včielky opelia stromy, učinia túto úžasnú ekosystémovú službu, naviac prinesú nektár a med, ktorý podporí miestnu ekonomiku, opelené stromy prinesú plody a aj záujem ľudí o obec. Vnímame to ako komplexnú záležitosť. Chováme aj kozy, ktoré spásajú náletové dreviny v sadoch a pomáhajú tak ochrane a prežitiu mladých čerešní,“ vysvetlil Marcel.
Ten sa spolu s Tiborom a ich rodinami presťahovali pred 10 rokom do Brdárky a neľutujú.
„Mňa sem priviedla matematika. Do práce som cestoval hodinu, z práce ďalšiu hodinu, v práci som strávil osem hodín... Zistil som, že ten čas na to, aby som robil to, čo chcem, mi vlastne už neostáva. A to sa mi nepáčilo, tak som opustil pôvodné zamestnanie a presťahoval sa aj s rodinou sem, kde som našiel životné naplnenie. Život tu na vidieku nie je jednoduchý a ľahký, ale pre nás prináša naplnenie, a to je rozhodujúce.“ zdôraznil M. Antal.
Ideálne slnečná pasca
Marcela aj Tibora sme počas návštevy v Brdárke zastihli pri práci vo včelíne. Práve preberali plodiská včiel, regulovali matečníky (bunky, v ktorých sa vyvíjajú nové včelie matky). Regulujú tým počty včelích rojov.
V maringotke – včelíne majú 45 včelstiev, každé so silou asi 40-tisíc včielok. Ďalších desať včelstiev majú na iných miestach v obci. Aby to včielky mali bližšie pri opeľovaní stromov v chotári.
„Pred 60, 70 rokmi boli včely pri každom dome v obci. U nás už viac ako 10 rokov nik nevčeláril. Všeobecne je v súčasnosti včelárstvo poväčšine na starších ľuďoch a tí často nemajú nasledovníkov. Pomaly vymiera aj to. Preto sa snažíme o obnovenie tradície spojenej so včelárením. Lebo včielky sú pre ovocinárstvo nevyhnutné,“ vysvetlil Marcel.
„Anglicko je typickým odstrašujúcim príkladom, kde vďaka chémii a sústredeniu na pestovanie monokultúr takmer úplne vyhynuli včelstvá. Je tam hnutie, ktoré sa to snaží oživiť, no majú veľmi málo prirodzených včelích opeľovačov, ktoré sa už snažia dopĺňať špeciálne chovanými čmeliakmi“ doplnil Tibor.
Ako zdôraznil, v Brdárke sú pre čerešne i včielky vytvorené aj vhodné klimatické podmienky.
„Sme tu v akejsi slnečnej pasci. Obrátení ku slnku, zo severu nás chráni hora Radzim. Ideálne podmienky na ovocinárstvo, pastierstvo i včelárstvo. Radzim je z vápenca a ako skúsení majstri ovocinári hovoria, ovocie rastúce na vápenatej pôde má oveľa vyššiu kvalitu.“
Brdárka je skutočne jedinečným fenoménom. Zájsť si do jej chotára, keď tie stromy zakvitnú, je podľa tých, ktorí to už prežili, rovnako jedinečným zážitkom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
