Spod šikovných rúk dobrosrdečnej Čiernolehoťanky vychádzajú nádherne zdobené čepce. Tie sú presnou kópiou tradičných čepcov, ktoré kedysi nosili miestne ženy. Čepcami sa zdobia členky miestnej folklórnej skupiny.
ČIERNA LEHOTA. Mamy, staré mamy, prababičky sa rady zdobili pestrými stužkami, ligotavými korálikmi, nariasenými ozdobami.
Parádnice chceli byť nielen v oblečení, ale aj pri pokrývkach hláv. Tradičné čepce v obci Čierna Lehota sú dôkazom toho, aká pestrá a krásna bola táto ozdoba žien.
K čepcom ju priviedla svokra
Počas našej návštevy u L. Zacharovej nás ovinula krása minulých storočí. Ukázala nám krásne sfarbené čepce, zdobené množstvom korálikov, stužiek, výšiviek.
Pri pohľade na nich vidieť, že ich domáca pani robila s láskou a trpezlivosťou, ktorú si táto tvorivá a detailná práca vyžaduje.
Lýdia je vyučenou pánskou krajčírkou, no dlhé roky pracuje v slavošovských papierňach. Šitie ju veľmi baví a mala k nemu veľmi blízko aj jej svokra. Práve tá začínala so šitím čepcov pre folklórnu skupinu Lehoťanka.
Rôčky pribúdali, síl ubúdalo, a tak začala do ich šitia zaúčať aj svoju nevestu. Folkloristky si pozháňali jeden pôvodný čepiec a podľa neho chceli vyhotoviť ďalšie, aby aj tie vychádzali z pôvodného prevedenia.
„So svokrou sme mali rovnakú záľubu v šití. Tak mi ukázala, ako sa taký čepiec šije. Jeden som si zhotovila už celkom sama a uznala, že mi to ide. Tak ma poprosila, či by som ďalšie takéto čepce neušila ženám z Lehoťanky. Odvetdy som ich urobila už sedem. Skupina sa však postupne rozrastá a potrebujú ďalšie,“ zdôraznila Lýdia.
Folkloristky parádnice
Práca na jednom čepci trvá hodiny, dni. Lýdia nad jedným z nich presedí dlhé hodiny počas dňa.
Napriek mravenčej práci ju to neuveriteľne baví a popritom si výborne oddýchne od jednotvárnej práce v zamestnaní. Čepce, ktoré šije, si ženy kládli na hlavu vo svoj svadobný deň.
„Po polnoci, keď sa žena prevíjala, si na hlavu kládla takýto čepiec, ako symbol toho, že už je vydatou ženou,“ vysvetlila Lýdia.
Dnes v nich vystupujú folkloristky. Každá z nich má inú farebnú kombináciu, podľa toho, ako sa chcú parádiť.
Červená však dominuje, v kombinácii s ružovou, oranžovou, modrou. Na začiatku prípravy stojí práca so strojom.
Základ, akúsi kostru čepca, si Lýdia obšije na šijacom stroji. Všetky ostatné detaily sú však už výsostne ručnou záležitosťou.
„Skladanie mašličiek do trojuholníka a ich riasenie, našívanie drobných korálikov na zadnú stranu čepca, sú to hodiny a hodiny drobnej práce, ale výsledok stojí za to. Ťažšie je však zohnať tieto koráliky. Neraz musím na ne čakať, kedy ich objednajú, a tieto drobné veci aj dosť stoja. Jeden balíček vyjde na takmer euro a na jeden čepiec potrebujete asi tak päť balíčkov. Len za ozdoby na čepiec zaplatíte dvadsať eur,“ dodala šikovná krajčírka.
Krása našich predkov. Čepiec je dielom šikovej Čiernolehoťanky. Ochotne nám zapózovala s jedným jej dielom.
Foto: šim
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
