Absolvoval ju na majstrovstvách Európy WTF do 21 rokov v zápase v moldavskom Kišineve.
ROŽŇAVA. Šampionát sa konal tretí aprílový víkend a Moldavsko hostilo viac ako 300 pretekárov zo štyroch desiatok krajín. Veľkým úspechom už bola samotná nominácia ako juniorského reprezentanta, ktorá sa v slovenskej asociácii WTF nezískava ľahko. V hmotnostnej kategórii do 80 kg štartoval prvýkrát a žreb mu pridelil tureckého reprezentanta S. Berkcana. S Adriánom Angyalom sme sa porozprávali, ako vnímal šampionát, súperov či svoju účinkovanie, či cestu do Kišiňova.
V A tíme reprezentácie poomsae ste už dlhšie. V tomto roku ste aj v reprezentácii zápasu. Aká bola cesta do nej?
„Cesta do TOP tímu v rámci zápasu bola veľmi náročná. Každý jeden deň trénovať pripravovať sa na preteky, aby som na nich čo najlepšie obstál a získal čo najviac bodov, aby som sa dostal do TOP reprezentácie v zápase. Takže cesta bola veľmi ťažká a výsledok si myslím, že je zaslúžený.“
A aká bola cesta na samotné majstrovstvá Európy?
„Dlhá. Cestovali sme 19 hodín cez Rumunsko cez tie komické cesty. Mal som fakt dosť toho sedenia bolo to dosť únavné. Tam i späť.“
Boli ste prvýkrát na takomto podujatí. Aké boli vaše prvé pocity?
„Prvé pocity? Jednoznačne stres. Jednak som bol prvýkrát na takomto vrcholovom podujatí a tiež som išiel do vyššej váhovej kategórie, v akej som zvykol zápasiť. Z kategória do 74 kg som prešiel do 80 kg. A tiež som bol strašne rád, že môžem zápasiť na takomto veľkom a významnom turnaji, a že som ako prvý pretekár v histórii nášho klubu, ktorý sa dostal a zápasil na vrcholovom podujatí ME do 21 rokov.“
Ako sa darilo v zápase, akí boli súperi?
„V zápase sa mi nedarilo najlepšie. Mal som skúsenejšieho, silnejšieho a staršieho súpera tureckého pretekára Sungu Berkcana, ktorý je 2-násobný majster Európy. Pred zápasom som mal rešpekt, lebo som vedel, že Turci sú veľmi dobrí v taekwonde. Majú jedny z najlepších škôl na svete. Rešpekt som mal, ale nie až taký, že by ma to nejak rozhodilo pretože som nevedel, že je 2-násobný majster Európy. To som sa našťastie dozvedel až po zápase. V prvom kole mi zranil koleno a tak som v zápase ďalej pokračovať nevedel.“
Prekvapilo vás niečo na šampionáte?
„Jednoznačne atmosféra, ktorá tam bola, Neskutočný pocit stáť tam v strede zápasiska na majstrovstvách Európy a vidieť, ako sa na vás každý pozerá. Nikdy nezabudnem na ten pocit.“
S akými pocitmi ste odchádzali.
„Nebol som spokojný, pretože som sa chcel umiestniť v prvej trojke, ale nebol som ani tak sklamaný. Bol som strašne rád, že som sa mohol zúčastniť na šampionáte. A to ako prvý z nášho klubu.“
Prvý štvrťrok je za nami. Čo všetko ste v ňom v rámci taekwondo stihli a čo vás čaká v najbližších týždňoch.
„Stihlo sa toho strašne veľa. Či už sústredenie s Talianmi na Plejsoch, veľa zápasov ako napríklad M-2 v Záhrebe, kde som skončil prvý, Dutch Open v Holandsku, kde mi tesne o bod uniklo 3. miesto. Rovnako aj prvé miesto na Bratislava Open.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
